Amonti Lunaris Wellness Resort ***** (Valle Aurina)
Úchvatný rezort zhruba v strede najsevernejšej doliny Talianska – Valle Aurina. Tvoria ho dva prepojené hotely – Amonti a Lunaris, pričom Lunaris má dlhšiu históriu a je po kompletnej renovácii, kým Amonti je relatívne nový. Bývali sme v Amonti, kde boli priestrannejšie apartmány a priamy vstup do wellness. To je rozdelené na niekoľko častí – detskú, spoločnú a vyhradenú pre dospelých. Väčšinu času sme trávili v spoločnej časti wellness, pretože je tam bazén, ktorý prechádza do exteriéru a od vnútra je to oddelené plexisklom. A musím povedať, že toto bol prvý bazén, kde mi voda nebola studená 🙂 S Jankom sme si užili aj „adult only“ – na streche Amonti, kde sú okrem baru i dva bazény a sauny. Čo vám poviem. Sedieť na streche hotela s nejakým tým aperolom, s výhľadom na hory kdekoľvek sa pozriete, a v tichu nerušenom pobehujúcimi deťmi, to bolo na nezaplatenie 🙂 (nič proti deťom, jedno sami máme 😀 )
Hneď v prvý večer nás prekvapila čašníčka z Michaloviec. A od druhého večera Mirella. Chorvátka, ktorá má slovenského manžela a hovorila s nami plynulou slovenčinou. Strava bola famózna, personál by mohol robiť školenia ľuďom v našich hoteloch. Naozaj nič pre nich nebol problém, vrátane toho, keď sme sa jedno ráno pýtali, ako je to s obedovým balíčkom. Bolo nám síce povedané, že je treba ho nahlásiť deň vopred pri večeri, ale pripravili nám ho aj takto narýchlo. Ako sme neskôr zistili, 4 kaiserky plné syra a šunky a niekoľko jabĺk pre mňa a Janina boli slabým odvarom toho, čo sme dostali, keď sme si obedový balík nahlásili naozaj deň vopred – 8 kaiseriek plných šunky a syra, box s koláčmi a croissantmi, plus kopec ovocia. Využili sme ho vo štvrtok, no poviem vám – ovocie a koláče sme dojedali ešte v sobotu na ceste nazad na Slovensko. Porovnajte si to s tým, čo ako „obedový balíček“ dostanete štandardne v našich hoteloch a ostane vám len nemý úžas.
Hotel nie je lacný, vyšiel nás takmer rovnako ako all inclusive pobyt v jednom z hotelov na ostrove Brač v Chorvátsku (vrátane leteniek a pobyt bol pre dvoch dospelých). No ak si mám vybrať more alebo hory, jednoznačne u mňa vyhrávajú hory a v prípade Valle Aurina, do ktorej som sa zamilovala už pred dvoma rokmi, tento hotel.
Berghotel Kasern *** (Valle Aurina)
Malý rodinný hotelík na konci doliny Valle Aurina, kde už len líšky dávajú dobrú noc a po pár metroch vaše auto zastaví rampa a zákaz vjazdu. V čase, kedy som hotel rezervovala, už veľa voľných izieb neostávalo a nám sa s Janinom ušla naozaj malá a skromne vybavená dvojposteľová izba s oknom otočeným do vnútorného átria. Do rovnakého átria bola otočená aj kuchyňa, takže ak sme počas dňa nechali otvorené okno, po návrate z túry nás uvítali pachy pripravovaného jedla.
Napriek skromnosti vo vybavení a nedostatku priestoru v izbe musím povedať, že hotelík je útulný a cítili sme sa v ňom príjemne (v princípe sme sa sem chodili len vyspať). Strava bola fajn, personál milý a ústretový. Za celý týždeň sme natrafili len na jednu čašníčku, ktorá nevedela anglicky. Jeden deň sme sa z túry vracali naozaj neskoro a vyzeralo to, že ani nestihneme večeru. Okolo štvrť na deväť mi volali z hotela, či sme v poriadku a kde sme. Večeru sme nakoniec stihli, hoci sme na nej boli beznádejne poslední.
Mugun Residence (Dolomity – Corvara)
Ubytovanie apartmánového typu v tichej časti dedinky Corvara, len asi desať minút peši od lanoviek na Gruppo del Sella a na vrch horského priechodu Passo Gardena, asi 20 minút peši k najbližšej lanovke na Pralongiu – amfiteáter Dolomitov. Bývali sme v Apartmáne M na druhom poschodí, ktorý je určený pre dve osoby. S rozlohou 53štvorákov bol pre nás viac ako dostatočným, navyše v oboch izbách je balkón. Nebolo nad to prísť z túry, hodiť sprchu, najesť sa a potom si sadnúť na balkón s čítačkou v ruke a počúvať šumenie neďalekej rieky, prípadne sledovať dva dni počas nášho pobytu, ako naokolo zúria búrky. Majitelia hovoria len nemecky alebo taliansky, s angličtinou som ďaleko nezašla. Na šťastie celú sumu za ubytovanie (v auguste 2024 na 6 nocí 780,- eur) som platila dopredu, rovnako aj miestnu turistickú daň, takže nebolo nutné dohovárať sa rukami nohami. Ale áno, budúci týždeň (7.10.2024) mi začína kurz taliančiny, nebolo to prvý raz, čo som na severe Talianska s angličtinou ďaleko nezašla.
Náš nedávny výlet do talianskych Álp sa niesol nielen v duchu splnenia si sna ubytovať sa na brehu jazera Lago di Braies, ale aj v duchu histórie. Áno, historický – taký je hotel Pragser Wildsee. Bol postavený v roku 1899 a dôležitú úlohu nezohral len pri rozvíjaní cestovného ruchu, ale aj počas druhej svetovej vojny. Podľa informácií dostupných na internete boli v roku 1945 deportovaní z nemeckých koncentračných táborov do Južného Tirolska stotridsiatideviati politickí väzni z devätnástich rôznych krajín. Išlo najmä o vysokopostavených funkcionárov, o ktorých sa vtedajší „ríšsky vodca SS“ – Heinrich Himmler vyjadril, že do rúk nepriateľa sa nesmú dostať živí. Všetci rukojemníci boli najskôr umiestnení v koncentračnom tábore Dachau a neskôr vo Villabasy. Vďaka dôstojníkovi Wehrmachtu a rytierovi Rádu Sv. Jána Richardovi von Alvensleben boli nakoniec všetci prevezení do hotela Pragser Wildsee a oslobodení americkou armádou.
Hotel je na svoju históriu hrdý, preto nečakajte žiadne supermoderné a nadčasové vybavenie a zariadenie. Keď vstúpite dnu, budete mať pocit, že ste sa vrátili v čase. Všetko akoby zamrzlo na konči devätnásteho a začiatku dvadsiateho storočia – a to dodávala tomuto miestu neopakovateľné čaro. Čarovná je aj reštaurácia, v ktorej sa podávajú raňajky a večere (prípadne obedy, ak máte plnú penziu). Milý a ústretový personál by mohol dávať školenia vo viacerých našich štvorhviezdičkových hoteloch.
Keďže lokalita je mimoriadne obľúbená v každom ročnom období a od skorého rána sa to všade hemží turistami, z bezpečnostných dôvod je vstup do hotela uzamknutý. Pri príchode do ubytovacieho zariadenia vám dvere otvorí recepčný a následne dostanete spolu s kľúčmi od izby a kartičkou so základnými informáciami aj bezpečnostný kód, ktorý treba vyťukať na vonkajšej numerickej klávesnici vedľa vstupných dverí (von z hotela sa dostanete bez problémov, obmedzenie platí len pre vstup).
Parkovanie v areály hotela je možné len pre hostí, ktorí prídu na tri a viac nocí (a tu stačí pri rampe zazvoniť a nahlásiť meno, na ktoré bola rezervácia urobená). Hostia, ktorí sú ubytovaní na jednu alebo dve noci parkujú (bezplatne) na parkovisku P4 (verejné parkovisko pre turistov, ktoré sa nachádza hneď pri hoteli a je najbližšie k jazeru). Na parkovisku P4 je v deň odchodu tiež možné auto nechať aj po odchode z hotela – za poplatok 10,- eur.
Hotel nie je baby friendly.
Rifugio Auronzo (Dolomity – Tre Cime)
Horská chata na konci spoplatnenej cesty vedúcej k parkovisku pod známou ikonou talianskych Dolomitov – Tre Cime. Strávili sme tu s Janinom jednu noc na konci našej dovolenky a cítili sme sa mimoriadne príjemne. Francesca, ktorá nás ubytovávala, nám navrhla miesto spoločnej izby (kde je 4-6 lôžok a potrebujete vlastný spacák) trojposteľovú izbu a za príplatok 20,- eur sme mali istotu, že tretieho hosťa nám nedajú. Celkovo nás noc s polpenziou a so zľavou cez Alpenverien stála rovnú stovku (vrátane príplatku za to, že ostaneme na izbe sami dvaja). Kúpeľne s WC sú na každom poschodí spoločné. Boli čisté a plne vybavené. Môže sa vám stať, že už nebude dostatok tečúcej vody a teda vám nepredajú žetóny na sprchy (stalo sa to aj nám, ale keďže sme sa premiestňovali len z jedného ubytovania do druhého a nemali sme za sebou nijakú túru, nevadilo nám to). Jedlo bolo fajn, hoci raňajky mali veľmi slabý výber – ale hold, je to horská chata, nie 4* hotel. 🙂 Keďže Janino nie je veľký jedák, o trojchodovú večeru sme sa rozdelili (na výber bola polievka, hlavné jedlo a koláč, alebo dve hlavné jedlá a koláč).
Nočné teploty boli na konci augusta pod desiatimi stupňami, no v izbe (a celkovo na chate) zima nebola. Spali sme s otvoreným oknom. Odporúčam doniesť si niečo na prezutie – na schodisku je na každom poschodí policová skriňa na topánky a na chodby jednotlivých poschodí a do izieb sa chodí v prezuvkách. Nejaké sú k dispozícii na policiach, ale nie je ich veľa. Rovnako – prišli sme na chatu okolo pol jednej poobede a s malou dušičkou som sa išla opýtať, či si môžeme nechať na izbe aspoň spacáky. Nedávala som veľkú nádej tomu, že by sme sa už mohli ubytovať. Ale – nebol problém. 🙂