Medzi obcami Corvara, La Villa a San Casiano sa vo výške približne dvetisíc metrov nad morom rozprestiera nenápadná a menej navštevovaná vysokohorská planina Pralongià, turistickými sprievodcami označovaná ako amfiteáter Dolomitov. Nádherné lúky plné kvetov sú popretkávané množstvom turistických chodníkov, ktoré spájajú jednotlivé stanice lanoviek a ponúkajú úžasné výhľady na všetky svetové strany. Na východe je to skupina Fanes s vrcholmi ako Piz de Lavareda (3055 m), Piz Cunturines (3064 m) či obľúbené Lagazuoi (2762 m). Vo výhľade na Cinque Torri vám bude brániť špicatý Setsas (2571 m), najvyšší bod planiny. Nevadí. Stačí sa otočiť na západ a v celej nádhere sa vám predvedie Marmolada a Gruppo del Sella s najvyšším vrcholom Piz Boè (3152 m). Na severe uzatvára prehliadku tých známejších pohorí juhovýchodný okraj Národného parku Puez – Odles so špicatým Sassongherom (2665 m).
Myslím, že sem nebudete chcieť prísť iba raz, najmä ak budete ubytovaní v Corvare, z ktorej hore vedú hneď tri lanovky (tá najvzdialenejšia je na peši už ďaleko, ale je dostupná autom aj miestnou verejnou dopravou). Pýtate sa prečo? Pretože ráno vás planina odmení krásne zreteľným výhľadom na Marmoladu, Gruppo del Sella a Sasongher, kým Fanes a okolité „kopčeky“ budú kvôli postaveniu slnka horšie viditeľné. Poobede je to presne naopak. Jediný, kto ostane postavením slnka neovplyvnený je Sassongher na severe.
Keďže sme si hneď v pondelok kúpili Alta Badia Summer Card platnú tri dni počas štyroch po sebe nasledujúcich dní, voziť sa hore dole lanovkami nebol žiaden problém. Poobedné výhľady som si vychutnala už v pondelok, ako bonus s prečisteným vzduchom po búrkach, ktoré zúrili všade okolo nás. Ráno sme si Pralongià užili s Janinom spoločne vo štvrtok, keď sme si dali pauzu pred náročnejším okruhom okolo Sassolungo a Sasso Piatto. Keď budete mať cestu do týchto končín a ostane vám čas, planinu určite neobíďte. 🙂
