{"id":6782,"date":"2025-10-24T08:49:55","date_gmt":"2025-10-24T06:49:55","guid":{"rendered":"https:\/\/hiking-guide.sk\/?p=6782"},"modified":"2025-10-24T08:49:55","modified_gmt":"2025-10-24T06:49:55","slug":"lago-del-sorapis-a-forcella-marcuoira","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/hiking-guide.sk\/?p=6782","title":{"rendered":"Lago del Sorapis a Forcella Marcuoira"},"content":{"rendered":"\n

V nede\u013eu r\u00e1no sa bud\u00edm okolo pol \u0161iestej a k\u00fdm si chyst\u00e1m ra\u0148ajky, prem\u00fd\u0161\u013eam kam \u00eds\u0165. Od soboty ve\u010dera sa neviem rozhodn\u00fa\u0165 medzi Val Fiscalinou a okruhom nad jazerom Lago del Sorapis. Val Fiscalina je takpovediac po ruke, len p\u00e1r kilometrov od m\u00f4jho ubytovania v Padole, k\u00fdm ku parkovisku v horskom priesmyku Passo Tre Croci je to takmer hodina cesty. Pri ra\u0148ajk\u00e1ch otv\u00e1ram appku Windy, kontrolujem po\u010dasie a nakoniec sa definit\u00edvne rozhodujem pre Lago del Sorapis a n\u00e1vrat do priesmyku cez sedlo Forcella Marcuoira. O pol siedmej sad\u00e1m do auta, Padola e\u0161te sp\u00ed. Vonku je tma ako v rohu a ke\u010f za sebou nech\u00e1vam posledn\u00e9 obydlia a pouli\u010dn\u00e9 osvetlenie, zap\u00ednam dia\u013ekov\u00e9 svetl\u00e1. Pri talianskych pesni\u010dk\u00e1ch od Iramu, Rafa a Il Volo ukrajujem kilometer za kilometrom a\u017e sa nakoniec znova dost\u00e1vam do civiliz\u00e1cie. Meste\u010dko Auronzo di Cadore sa k\u00fape v \u0161ere nesmel\u00e9ho jesenn\u00e9ho svitania a ja m\u00f4\u017eem obdivova\u0165 malebn\u00e9 dom\u010deky a hotel\u00edky popri hlavnej ceste. Niekde pri dedinke Giralba vid\u00edm vo v\u00fd\u0161ke svetielka. Prem\u00fd\u0161\u013eam, \u010do tam hore asi je, ke\u010f sa mi nad t\u00fdmi svetielkami za\u010dn\u00fa vyn\u00e1ra\u0165 zn\u00e1me obrysy a ja si uvedomujem, \u017ee sa pozer\u00e1m na chatu Rifugio Auronzo a Tre Cime. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Monte Cristallo kr\u00e1tko po v\u00fdchode slnka<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

S prib\u00fadaj\u00facim svetlom sa mi pred o\u010dami vykres\u013euje viac a viac scen\u00e9ri\u00ed tejto \u010dasti Dolomitov a ke\u010f mi do toho za\u010dne Irama spieva\u0165 Ovunque sarai, pod\u013ea ktorej ma moja lektorka Zuzka u\u010dila jednoduch\u00fd bud\u00faci \u010das, srdce mi ples\u00e1 a od v\u0161etkej tej n\u00e1dhery m\u00e1m slzy v o\u010diach. S Grupo del Sorapis po \u013eavici, Grupo del Cristallo pred sebou a zalesnen\u00fdmi svahmi pohoria Misurina po pravej strane st\u00fapam ku kri\u017eovatke, kde sa cesta rozde\u013euje a smeruje bu\u010f do Cortiny alebo ku Lago Misurina a Tre Cime. \u00c1no, napadlo ma da\u0165 \u010das\u0165 hrebe\u0148ovky Misurinou, ktor\u00e1 nevy\u017eaduje feratov\u00fa v\u00fdstroj, ale potom si v duchu hovor\u00edm, \u017ee nemus\u00edm by\u0165 v\u0161ade a poslu\u0161ne odbo\u010dujem na Passo Tre Croci. Auto parkujem v sedle okolo pol \u00f4smej a – nie som tu sama. Na \u0161\u0165astie situ\u00e1cia ani z\u010faleka nepripom\u00edna to \u0161ialenstvo, okolo ktor\u00e9ho sme \u0161li v auguste, ke\u010f sme sa vracali z dovolenky v Corvare. Vtedy tu aut\u00e1 parkovali hlava nehlava a my sme tu stvrdli takmer hodinu, preto\u017ee jedna obytn\u00e1 dod\u00e1vka zaparkovala tak geni\u00e1lne, \u017ee ju museli pr\u00eds\u0165 vytiahnu\u0165 hasi\u010di.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Cestou k Lago del Sorapis<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Navliekam na seba v\u0161etky vrstvy oble\u010denia, \u010do m\u00e1m so sebou, na ruky d\u00e1vam rukavice a vyd\u00e1vam sa po chodn\u00edku \u010d. 215, ktor\u00fd a\u017e ku Lago del Sorapis kop\u00edruje Alta Via 3. Nie raz sa ot\u00e1\u010dam dozadu – Grupo del Cristallo osvet\u013euje vych\u00e1dzaj\u00face slnko a na v\u00e1pencov\u00fdch skal\u00e1ch kresl\u00ed \u017elt\u00fdmi a oran\u017eov\u00fdmi t\u00f3nmi. N\u00e1dherne to lad\u00ed so v\u0161etk\u00fdmi smrekovcami opadav\u00fdmi, ktor\u00e9 u\u017e stihli strati\u0165 v\u0161etko zo svojej letnej zelenej farby a doslova svietia na \u017elto. Po zhruba \u0161tvr\u0165hodinke v protismere stret\u00e1vam skupinku turistov. Napadne mi, \u017ee z\u00e1ver v\u00fdstupu k jazeru je mo\u017eno neschodn\u00fd, preto sa p\u00fdtam na d\u00f4vod, pre ktor\u00fd sa u\u017e vracaj\u00fa nazad. Na \u0161\u0165astie boli len foti\u0165 v\u00fdchod slnka. Upozor\u0148uj\u00fa ma, \u017ee Sorapis je v tomto ro\u010dnom obdob\u00ed sk\u00f4r ml\u00e1kou ako jazerom, \u010do ja na \u0161\u0165astie viem a navy\u0161e – Sorapis nie je mojou cie\u013eovou destin\u00e1ciou ani jedin\u00fdm d\u00f4vodom, pre\u010do som sa sem dnes vybrala. V\u00fdstup do sedla Forcella Marcuoira m\u00e1m napl\u00e1novan\u00fd u\u017e nieko\u013eko rokov. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Cestou k Lago del Sorapis<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Pokra\u010dujem \u010falej lesom a medzi v\u0161etk\u00fdmi t\u00fdmi velik\u00e1nmi, ktor\u00ed ma sprev\u00e1dzaj\u00fa, sa c\u00edtim ako mrav\u010dek. Lenivo si vykra\u010dujem z nohy na nohu a ke\u010f sa dost\u00e1vam k prv\u00fdm st\u00fapaniam, predbiehaj\u00fa ma turisti. Za polovicou trasy k jazeru stret\u00e1vam mamku s troma de\u0165mi a ps\u00edkmi. M\u00e1m psov rada, zoh\u00fdnam sa a d\u00e1vam im mo\u017enos\u0165 bu\u010f ma ignorova\u0165 alebo sa necha\u0165 pohladka\u0165. Jedna z feniek nev\u00e1ha ani sekundu a u\u017e po mne zvesela sk\u00e1\u010de a nakoniec mi predn\u00fdmi labkami obj\u00edme ruky, aby som si to n\u00e1hodou s t\u00fdm hladkan\u00edm nerozmyslela. „Tutto bene, no ho paura dei cani,“ hovor\u00edm majite\u013eke, ke\u010f sa sna\u017e\u00ed svojich \u0161tvornoh\u00fdch mil\u00e1\u010dikov dosta\u0165 pod kontrolu. Prehod\u00edme p\u00e1r slov, ony pokra\u010duj\u00fa svoj\u00edm tempom, ja zase svoj\u00edm. Neprejde p\u00e4\u0165 min\u00fat a v\u00edta ma prv\u00e9 zaisten\u00e9 miesto. Akur\u00e1t n\u00edm zostupuje dvojica mlad\u00fdch mu\u017eov, tak\u017ee sa im uh\u00fdbam a \u010dak\u00e1m, k\u00fdm sa dostan\u00fa pod skalu, aby som ja mohla \u00eds\u0165 hore. Na za\u010diatku s\u00edce mus\u00edm spravi\u0165 tro\u0161ku v\u00e4\u010d\u0161\u00ed krok, ale potom je to isten\u00e9 oce\u013eov\u00fdm lanom a hoci toto miesto nie je nijako mimoriadne n\u00e1ro\u010dn\u00e9, lano v\u00fdstup u\u013eah\u010duje. Hne\u010f za t\u00fdm st\u00fapam po kovov\u00fdch schodoch a zhora po\u010dujem mami\u010dku kri\u010da\u0165 na deti. Niekedy je fakt sranda, ke\u010f \u010dlovek rozumie re\u010di miestnych. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
To \u010do nevid\u00edte je v lete Lago del Sorapis, nad n\u00edm Dito di Dio<\/figcaption><\/figure>\n\n\n
\n
\"\"
Dito di Dio, dole dno jazera<\/figcaption><\/figure>\n<\/div>\n\n\n
\"\"
Ml\u00e1\u010dka miesto jazera<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

E\u0161te p\u00e1r zaisten\u00fdch a exponovanej\u0161\u00edch \u00fasekov a som za z\u00e1krutou, na ktorej za sebou nech\u00e1vam Grupo del Cristallo a kde ma v\u00edtaj\u00fa prv\u00e9 poh\u013eady na velik\u00e1nov t\u00fd\u010diacich sa nad Sorapisom. Strm\u00e9 v\u00e1pencov\u00e9 steny s\u00fa pokryt\u00e9 snehom a ja za\u010d\u00ednam prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 nad alternat\u00edvou, ak sa nebude da\u0165 urobi\u0165 okruh, ktor\u00fd som si napl\u00e1novala. Zva\u017eujem dokonca i mo\u017enos\u0165 na posledn\u00fa chv\u00ed\u013eu si k\u00fapi\u0165 parkovanie pri Rifugio Auronzo a trochu viac sa pomota\u0165 okolo Cadini di Misurina. Nakoniec sta\u010d\u00ed p\u00e1r \u010fal\u0161\u00edch desiatok metrov, aby sa mi odkryl svah po mojej pravej strane, ktor\u00fdm by som mala st\u00fapa\u0165, a ja vid\u00edm, \u017ee moje obavy boli zbyto\u010dn\u00e9. Nikde \u017eiaden sneh – ak tu aj nejak\u00fd bol, slnie\u010dko ho d\u00e1vno roztopilo. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Tre Cime, Cadini di Misurina, hrebene nad Padolou<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Z dia\u013eky u\u017e vid\u00edm chatu Rifugio Vandelli a po pravej strane m\u00ed\u0148am odbo\u010dku na turistick\u00fd chodn\u00edk \u010d. 216, ktor\u00fdm p\u00f4jdem od jazera hore do sedla Forcella Marcuoira. Pri chate ma zastavuje star\u0161\u00ed man\u017eelsk\u00fd p\u00e1r. Pani na m\u0148a spust\u00ed takou plynulou talian\u010dinou, \u017ee z nej zachyt\u00e1vam tak ka\u017ed\u00e9 tretie slovo a len si dom\u00fd\u0161\u013eam, \u010do odo m\u0148a chce. „Parla inglese?“ p\u00fdtam sa jej, ale dost\u00e1vam z\u00e1porn\u00fa odpove\u010f. Ok, nevad\u00ed. Jej man\u017eel je ku mne bli\u017e\u0161ie a tak sa ho p\u00fdtam, kam sa chc\u00fa dosta\u0165. Ich cie\u013eom je Passo Tre Croci. Netu\u0161\u00edm, odkia\u013e vyrazili a pre\u010do s\u00fa zm\u00e4ten\u00ed, ani pre\u010do st\u00e1le trvaj\u00fa na tom, \u017ee oni by rad\u0161ej i\u0161li chodn\u00edkom \u010d. 217 (no dobre, toto asi tro\u0161ku tu\u0161\u00edm – ak i\u0161li tak ako ja, nechce sa im \u00eds\u0165 po schodoch a lan\u00e1ch smerom dole), ale nakoniec sa mi \u00faspe\u0161ne dar\u00ed presved\u010di\u0165 ich, \u017ee sa fakt musia vr\u00e1ti\u0165 po ceste 215, inak skon\u010dia dole v doline a do Passo Tre Croci to bud\u00fa ma\u0165 pe\u0161o pekn\u00fd kusisko. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Sp\u00e4tn\u00fd poh\u013ead zo z\u00e1veru st\u00fapania do \u00fadolia s jazerom – dnes len siv\u00fd f\u013eak<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

A som pri …. jazere. Alebo pri tom, \u010do z neho po lete zostalo. Z ruksaku vyber\u00e1m podzado\u010dn\u00edk, vy\u0165ahujem \u010dokol\u00e1du a s poh\u013eadom upret\u00fdm na Dito di Dio (Prst bo\u017e\u00ed, 2603 m) dop\u013a\u0148am kal\u00f3rie. Turisti, ktor\u00ed ma predbehli, sa prech\u00e1dzaj\u00fa po dne ob\u010dasn\u00e9ho jazera a \u0161m\u00fdkaj\u00fa sa na jeho zamrznutom zvy\u0161ku. V\u0161ade je ticho a pokoj, a\u017e k\u00fdm sa spomedzi kosodreviny nevyr\u00fati skupina asi p\u00e4tn\u00e1stich Poliakov a neza\u010dn\u00fa lamentova\u0165 nad t\u00fdm, KDE JE JAZERO. \u010cakali tyrkysovo modr\u00fa vodn\u00fa plochu<\/a> a na\u0161li sivast\u00e9 dno, navy\u0161e cel\u00e1 dolinka je v tieni a p\u00f4sob\u00ed tro\u0161ku ponuro. Ich sprievodca im (asi tro\u0161ku neskoro) vysvet\u013euje, \u017ee jazero m\u00e1 vodu len v \u010dase, ke\u010f sa top\u00ed sneh a \u013ead z okolit\u00fdch h\u00f4r a k\u00fdm sa t\u00e1to voda na konci leta nevypar\u00ed. Ak je ve\u013ea snehu, voda v jazere vydr\u017e\u00ed dlh\u0161ie, ale v okt\u00f3bri tu spravidla \u010dlovek skuto\u010dne n\u00e1jde len tyrkysov\u00fa ml\u00e1ku. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Grupo del Cristallo, Tre Cime, Cadini di Misurina, dole jazero Misurina<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Hlu\u010dnos\u0165 skupiny pr\u00edli\u0161 neoce\u0148ujem, bal\u00edm preto zvy\u0161ok \u010dokol\u00e1dy, do vrecka si d\u00e1vam hroznov\u00fd cukor a odch\u00e1dzam. P\u00e1r min\u00fat sa vraciam rovnakou cestou, akou som pri\u0161la k jazeru, a stret\u00e1vam \u010fal\u0161\u00edch turistov. Po tom, \u010do odbo\u010d\u00edm hore na trasu 216 som zase sama. St\u00fapanie sa so mnou nemazn\u00e1, hne\u010f od za\u010diatku je relat\u00edvne prudk\u00e9 a na viacer\u00fdch miestach je nutn\u00e9 sk\u00f4r liez\u0165 po skale ne\u017e \u00eds\u0165 po chodn\u00edku. Fun\u00edm ako parn\u00e1 lokomot\u00edva a stoj\u00edm ka\u017ed\u00fdch p\u00e1r metrov. Ob\u010das nad sebou zahliadnem \u013eud\u00ed, ktor\u00ed id\u00fa opa\u010dn\u00fdm smerom a v duchu si nad\u00e1vam, \u017ee dva t\u00fd\u017edne po covide som si mohla zvoli\u0165 aj nie\u010do \u013eah\u0161ie. Na druhej strane – hovor\u00ed sa, \u017ee telo m\u00e1 \u00eds\u0165 do hrobu zhump\u013eovan\u00e9 :-D. D\u00e1vam prednos\u0165 dvom Talianom, jedn\u00e9ho z nich stato\u010dne smerom dole \u0165ah\u00e1 jeho vl\u010diak. „Vai, ma piano!“ kri\u010d\u00ed na neho majite\u013e a ja sa smejem „Alora vai o piano?“ P\u00fdtam sa a to u\u017e sa smejeme obaja. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Kotol so sedlom Marcuoira<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

S v\u00fd\u0161kov\u00fdmi metrami sa mi po vyst\u00fapen\u00ed z lesa znova naskytaj\u00fa n\u00e1dhern\u00e9 v\u00fdh\u013eady na takmer v\u0161etky svetov\u00e9 strany. Nie je \u00faplne jasno, ale vidite\u013enos\u0165 je celkom dobr\u00e1, tak\u017ee bez probl\u00e9mov dovid\u00edm za Grupo Sorapis a\u017e na hrebe\u0148 nad Padolou. Okoliu v\u0161ak jednozna\u010dne dominuje pohorie Misuriny s Tre Cime a Grupo del Cristallo. \u0160tyristo v\u00fd\u0161kov\u00fdch metrov na pomerne kr\u00e1tkom \u00faseku za mnou, l\u00fa\u010dim sa i s kosodrevinou a st\u00fapanie sa kone\u010dne zmier\u0148uje. Spoza z\u00e1kruty vych\u00e1dza partia mlad\u00fdch \u013eud\u00ed a jeden z chalanov bab\u00e1m hovor\u00ed, \u017ee u\u017e len chv\u00ed\u013eu a s\u00fa pri jazere. Ke\u010f im hovor\u00edm, \u017ee tam \u017eiadne jazero nie je, myslia si, \u017ee si z nich rob\u00edm len srandu. Nu\u017e, za dve tri min\u00fatky to uvidia na vlastn\u00e9 o\u010di – aj takto z v\u00fd\u0161ky pred koncom st\u00fapania m\u00f4\u017eete jazero vidie\u0165 – v lete tyrkysovo modr\u00e9, teraz v okt\u00f3bri je to len siv\u00e1 \u0161kvrna v doline. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Zaisten\u00fd \u00fasek na konci st\u00fapania<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

K\u00fdm ich za touto z\u00e1krutou \u010dakalo sklamanie, mne pad\u00e1 s\u00e1nka. Predo mnou je n\u00e1dhern\u00fd kotol hraj\u00faci farbami jesene a na n\u00e1protivnej strane vidie\u0165 sedlo Forcella Marcuoira (2307 m). Stoj\u00edm, koch\u00e1m sa a hovor\u00edm si, \u017ee t\u00e1 nepr\u00edjemn\u00e1 strmina rozhodne st\u00e1la za to. V bezpe\u010d\u00ed medzi skalami d\u00e1vam na koleno ort\u00e9zu a pomocou oce\u013eov\u00fdch l\u00e1n kles\u00e1m dole. Tohto \u00faseku som sa pri pl\u00e1novan\u00ed v\u00fdletu mierne ob\u00e1vala, preto\u017ee fotky skres\u013euj\u00fa a ja som poriadne nevedela, do \u010doho leziem. Nakoniec je to ale \u00fapln\u00e1 pohoda, aj ke\u010f je ter\u00e9n exponovan\u00fd a treba si d\u00e1va\u0165 pozor, kam \u010dlovek st\u00fapa. Pohodov\u00fd je aj prechod strmou skalnou stenou po \u00fazkej cesti\u010dke, ktor\u00e1 je isten\u00e1 oce\u013eov\u00fdm lanom. Zvy\u0161ok kotla je prech\u00e1dzka ru\u017eovou z\u00e1hradou a pri sp\u00e4tnom poh\u013eade na mas\u00edv, ktor\u00fdm som pred chv\u00ed\u013eou prech\u00e1dzala, sa mi ani nechce veri\u0165, \u017ee tam niekde je chodn\u00edk – nie je ho toti\u017e vidie\u0165. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Cime del Laudo (2670 m)<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Forcella Marcuoira (2307 m)<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Tofana di Mezzo (3244 m) a okolie zo sedla Marcuoira<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

V sedle Forcella Marcuoira (2307 m) nepr\u00edjemne f\u00faka a ja som znovu n\u00faten\u00e1 da\u0165 si na seba v\u0161etky vrstvy, ktor\u00e9 som si zobrala. Hoci som do kotla st\u00fapala len v tri\u010dku s dlh\u00fdm ruk\u00e1vom a veste, tu obliekam mikinu, zimn\u00fa bundu aj zateplen\u00fa turistick\u00fa suk\u0148u, na krk d\u00e1vam n\u00e1kr\u010dn\u00edk a na ruky op\u00e4\u0165 na\u0165ahujem rukavice. S v\u00fdh\u013eadom na Pala Per\u00f3sego (2228 m), Croda dei Zestelis (2432 m), Testa del Bartoldo (2440 m) \u010di Punta delle Croce (2297 m) dojed\u00e1m polo zamrznut\u00fa mlie\u010dnu \u010dokol\u00e1du a s prstami nepr\u00edjemne skrehnut\u00fdmi od studen\u00e9ho vetra si nastavujem pali\u010dky. Strm\u00e1 \u0161otolina, kde si jeden mus\u00ed h\u013eada\u0165 vlastn\u00fa cestu, aby tento \u00fasek nepl\u00e1novane nezjazdil po zadku, mi ni\u010d nedaruje. Idem pomal\u0161ie ako ke\u010f som st\u00fapala do sedla. Intenz\u00edvne mysl\u00edm na Kiku, Gr\u00e9tku a Sylviu <\/a>a n\u00e1\u0161 z\u00e1vere\u010dn\u00fd v\u00fdstup od chaty Oberh\u00fctte do sedla Brotrinnl. Ter\u00e9n bol podobne strm\u00fd, ale aspo\u0148 tam nebola tak\u00e1 \u0161otolina, ako je tu. Darmo, som v Dolomitoch. \u0164a\u017eko by som tu \u010dakala \u017eulu. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Nepr\u00edjemn\u00fd zostup zo sedla<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Tofana di Mezzo nad meste\u010dkom Cortina D\u00b4Ampezzo<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Monte Cristallo (3221 m)<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Poh\u013ead na La Cesta (2770 m)<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Kone\u010dne som dole a v \u010fal\u0161om n\u00e1dhernom kotli. Z tejto strany a v ni\u017e\u0161ej nadmorskej v\u00fd\u0161ke je pln\u00fd stromov a ja sa v\u010faka ich farb\u00e1m c\u00edtim ako v rozpr\u00e1vke. Krok za krokom si vychutn\u00e1vam n\u00e1dheru okolo seba a \u00faplne ignorujem bo\u013eav\u00e9 nohy. Nikam sa nepon\u00e1h\u013eam – ke\u010f raz vleziem do lesa, u\u017e z neho nevyleziem a akoko\u013evek s\u00fa smrekovce opadav\u00e9 okolo m\u0148a \u00fa\u017easn\u00e9, ja sa chcem \u010do najdlh\u0161ie vy\u017e\u00edva\u0165 v poh\u013eadoch na v\u0161etky tie mas\u00edvy a hrebene a skaly a …. v\u0161etko. E\u0161te jedna mal\u00e1, slnkom zaliata \u010distinka, kde zo seba zhadzujem posledn\u00e9 tepl\u00e9 vrstvy (prestalo f\u00faka\u0165 a dostala som sa z tie\u0148a na slne\u010dn\u00fa stranu), a som v lese. Klesanie je pr\u00edjemn\u00e9, no pali\u010dky pre istotu neodklad\u00e1m a\u017e k\u00fdm nepr\u00eddem k autu. Tam sa prez\u00favam a mierim k Misurine. Janinovi som s\u013e\u00fabila donies\u0165 domov nejak\u00fa kravi\u010dku. V\u00fdber je s\u00edce v suven\u00edrov\u00fdch obchodoch bohat\u00fd, ale kravi\u010diek tam ve\u013ea nemaj\u00fa. Nakoniec kon\u010d\u00edm s tri\u010dkom, na chate Malga Popena si d\u00e1vam cestoviny a obch\u00e1dzkou cez Toblach sa vraciam do apartm\u00e1nu. Unaven\u00e1, ale spokojn\u00e1. <\/p>\n\n\n\n

Za\u010diatok a koniec trasy<\/td>Passo Tre Croci<\/td><\/tr>
Trvanie trasy<\/td>6-7h <\/td><\/tr>
Prev\u00fd\u0161enie<\/td>780 m<\/td><\/tr>
D\u013a\u017eka trasy<\/td>13 km<\/td><\/tr><\/tbody><\/table><\/figure>\n\n\n\n

<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

V nede\u013eu r\u00e1no sa bud\u00edm okolo pol \u0161iestej a k\u00fdm si chyst\u00e1m ra\u0148ajky, prem\u00fd\u0161\u013eam kam \u00eds\u0165. Od soboty ve\u010dera sa neviem rozhodn\u00fa\u0165 medzi Val Fiscalinou a okruhom nad jazerom Lago del Sorapis. Val Fiscalina je takpovediac po ruke, len p\u00e1r kilometrov od m\u00f4jho ubytovania v Padole, k\u00fdm ku parkovisku v horskom priesmyku Passo Tre Croci […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":6753,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[23],"tags":[],"class_list":["post-6782","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-dolomity","eq-blocks"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6782","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=6782"}],"version-history":[{"count":10,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6782\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6794,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6782\/revisions\/6794"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/6753"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=6782"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=6782"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=6782"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}