{"id":6618,"date":"2025-08-22T10:21:33","date_gmt":"2025-08-22T08:21:33","guid":{"rendered":"https:\/\/hiking-guide.sk\/?p=6618"},"modified":"2025-08-22T10:21:33","modified_gmt":"2025-08-22T08:21:33","slug":"arabba-rifugio-sass-bece-rifugio-forcella-pordoi","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/hiking-guide.sk\/?p=6618","title":{"rendered":"Arabba – Rifugio Sass Bec\u00e8 – Rifugio Forcella Pordoi"},"content":{"rendered":"\n

Napriek tomu, \u017ee sa sna\u017e\u00edm vyh\u00fdba\u0165 pre\u013eudnen\u00fdm miestam a na tak\u00fa Secedu ma absl\u00fatne ni\u010d nel\u00e1ka, s\u00fa popul\u00e1rne lokality, ktor\u00e9 vidie\u0165 chcem. Jednou z nich bol doned\u00e1vna aj Piz Bo\u00e8 (3152 m). Pre\u010do doned\u00e1vna? Lebo u\u017e som tam bola. Skoro. Minul\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148. Nakoniec som za\u0161la len k\u00fasok za chatu Rifugio Forcella Pordoi a vr\u00e1tila som sa. \u013dud\u00ed tam na m\u00f4j vkus bolo skuto\u010dne prive\u013ea a navy\u0161e mi hrozilo, \u017ee nestihnem posledn\u00fa lanovku dole. Pre\u010do? \u010c\u00edtajte \u010falej \ud83d\ude42<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Poh\u013ead na Marmoladu po vyst\u00fapen\u00ed z lanovky<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Po ra\u0148ajk\u00e1ch kontrolujem odchody autobusov 472<\/a>, kupujem si l\u00edstok cez aplik\u00e1ciu a po tom, \u010do ho aktivujem, kontrolujem si posledn\u00e9 veci v batohu. Autobus by mi mal \u00eds\u0165 9:18 a v Arabbe by som mala by\u0165 okolo tri\u0161tvrte na desa\u0165. \u010ci p\u00f4jdem na Piz Bo\u00e8 alebo sa vr\u00e1tim druhou stranou hrebe\u0148a nazad do Arabby sa rozhodnem „za jazdy“.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Marmolada a vodn\u00e1 n\u00e1dr\u017e Lago Fedaia<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

T\u00e1 „jazda“ sa znenazdania komplikuje. Prich\u00e1dzaj\u00fa v\u0161etky ostatn\u00e9 autobusy, len nie \u010d. 472, na ktor\u00fd n\u00e1s \u010dak\u00e1 asi dvadsa\u0165 (drviv\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina talianski d\u00f4chodcovia, zna\u010dne im vylep\u0161ujem vekov\u00fd priemer). Je pol desiatej, ke\u010f mi p\u00ed\u0161e Janko, \u010di u\u017e som v autobuse – lebo on ho na webe prev\u00e1dzkovate\u013ea vid\u00ed, \u017ee na na\u0161ej zast\u00e1vke u\u017e bol. Nu\u017e, nie som. St\u00e1le \u010dak\u00e1me. A \u010dak\u00e1me. A \u010dak\u00e1me. A\u017e nakoniec pred tri\u0161tvrte na desa\u0165 kone\u010dne vid\u00edme linku \u010d. 472 bl\u00ed\u017ei\u0165 sa k n\u00e1m. Na zast\u00e1vke okam\u017eite nast\u00e1va \u010dul\u00fd ruch – v\u0161etci sa dv\u00edhame z lavi\u010diek a m\u00farikov, na ktor\u00fdch sme posed\u00e1vali, a pripravujeme sa na nast\u00fapenie do me\u0161kaj\u00faceho spoja. Na na\u0161e ve\u013ek\u00e9 prekvapenie nerob\u00ed s\u013eu\u010dku a nejde na „autobusov\u00fa stanicu“, ako honosne miestni nazvali toto n\u00e1mest\u00ed\u010dko s dvoma zast\u00e1vkami. V\u0161etci neveriacky pozer\u00e1me na autobus a potom jeden na druh\u00e9ho a nech\u00e1peme, \u010do sa pr\u00e1ve stalo. O p\u00e1r sek\u00fand jednej Talianke zvon\u00ed telef\u00f3n. Nie \u017ee by som rada po\u010d\u00favala cudzie hovory, ale stoj\u00ed asi meter odo m\u0148a a nepo\u010du\u0165 sa jednoducho ned\u00e1. Vol\u00e1 jej niekto z autobusu, ktor\u00fd n\u00e1s pr\u00e1ve minul. Dedukujem, \u017ee sa mali viacer\u00ed \u013eudia z r\u00f4znych lokal\u00edt stretn\u00fa\u0165 pr\u00e1ve v \u0148om a \u017ee mali napl\u00e1novan\u00fd spolo\u010dn\u00fd v\u00fdlet. „Prendiamo la macchina,“ opakuje st\u00e1le dokola tomu, kto jej vol\u00e1. Ono – t\u00e1to linka prem\u00e1va len raz za hodinu a \u010fal\u0161ia p\u00f4jde 10:18. Je len logick\u00e9, \u017ee ak maj\u00fa t\u00fa mo\u017enos\u0165, p\u00f4jdu na miesto stretnutia autom, aby na nich zvy\u0161ok partie nemusel \u010daka\u0165.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
V\u013eavo Sas da Ciapel, ved\u013ea neho bezmenn\u00fd kop\u010dek, z ktor\u00e9ho je uroben\u00e1 fotka ni\u017e\u0161ie<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Gruppo dla Sella od Passo Pordoi – \u00faplne in\u00fd poh\u013ead ako z Passo Gardena<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Aj ja zva\u017eujem svoje mo\u017enosti. Idem nazad do hotela a vezmem si auto? Probl\u00e9m je, \u017ee pravdepodobne neskon\u010d\u00edm na tom istom mieste, na ktorom za\u010dnem. Navy\u0161e netu\u0161\u00edm, \u010di sa mi takto neskoro podar\u00ed niekde n\u00e1js\u0165 vo\u013en\u00e9 parkovacie miesto. Ke\u010f sa ku n\u00e1m bl\u00ed\u017ei autobus mieriaci do Passo Falzarego, pohr\u00e1vam sa s my\u0161lienkou na v\u00fdstup na Croda Negra. Len\u017ee l\u00edstok u\u017e m\u00e1m k\u00fapen\u00fd a je presne na opa\u010dn\u00fd smer. Post\u00e1vam na zast\u00e1vke, prech\u00e1dzam sa, pozer\u00e1m na hodinky. A so mnou t\u00fdmto ist\u00fdm procesom prech\u00e1dza asi sedem \u010fal\u0161\u00edch star\u0161\u00edch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa rozhodli po\u010dka\u0165 na \u010fal\u0161\u00ed spoj. Ten prich\u00e1dza na \u0161\u0165astie na\u010das a v\u0161etk\u00fdch n\u00e1s berie tam, kam chceme \u00eds\u0165. Ja vystupujem v Arabbe o tri\u0161tvrte na jeden\u00e1s\u0165 a je pribli\u017ene jeden\u00e1s\u0165, ke\u010f vyliezam z kab\u00ednkovej lanovky a za\u010d\u00ednam svoj dne\u0161n\u00fd nen\u00e1ro\u010dn\u00fd prechod popod Sass Ciapel (2557 m). S\u00edce som p\u00f4vodne chcela \u00eds\u0165 priamo hrebe\u0148om a prejs\u0165 aj cez Sass Ciapel, ale \u010dasov\u00fd rozvrh mi skomplikovala miestna doprava a z\u00e1rove\u0148 u\u017e za\u010dalo poriadne pripeka\u0165 slnie\u010dko.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
E\u0161te jeden poh\u013ead na Lago Fedaia a hrebe\u0148 Sas da Ciapel<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Pr\u00edjemn\u00fdm chodn\u00edkom postupne ukrajujem zo vzdialenosti, ktor\u00fa mus\u00edm prekona\u0165, aby som sa dostala ku chate Rifugio Fredarola Harbor<\/a> a odtia\u013e do Passo Pordoi. Nepon\u00e1h\u013eam sa, dnes ma \u010dak\u00e1 sk\u00f4r klesanie ako st\u00fapanie. Vychutn\u00e1vam si v\u00fdh\u013eady na Marmoladu<\/a>, na ktor\u00fa sme sa s Janinom vlani vyviezli, aby som si v hlave od\u0161krtla zdanlivo zauj\u00edmav\u00e9 miesto a spravila ment\u00e1lnu pozn\u00e1mku, \u017ee za cenu lanovky to zas tak ve\u013emi nestoj\u00ed. Je to pr\u00e1ve Marmolada, ktor\u00e1 zacl\u00e1\u0148a vo v\u00e4\u010d\u0161\u00edch v\u00fdh\u013eadoch. Z tejto strany hrebe\u0148a mi rob\u00ed spolo\u010dnos\u0165 dobr\u00e9 dve hodiny a jedinou zmenou je Roda de Mulon (2880 m) s pri\u013eah\u00fdmi vrcholmi.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Gran Vernel (3210 m), P. ta Cornates (3032 m), Pela de Vernel (2836 m)<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

V\u00e4\u010d\u0161inu turistov stret\u00e1vam v protismere. Ke\u010f\u017ee chodn\u00edk 601 tu kop\u00edruje viacd\u0148ov\u00fa Alta Via 2<\/a>, nerob\u00edm si il\u00fazie a je mi jasn\u00e9, \u017ee dnes tu sama nebudem. P\u00f4vodne som aj preto chcela \u00eds\u0165 po hrebeni, ale ke\u010f m\u00e1m kone\u010dne Sass Ciapel na doh\u013ead, vid\u00edm, \u017ee je tam rovnak\u00e9 mno\u017estvo turistov ako tu dole. Ve\u013emi strm\u00fdm svahom sa \u0161tver\u00e1m aspo\u0148 na kop\u010dek bez mena ved\u013ea Sass Ciapel, odkia\u013e sa mi ako na dlani ukazuje t\u00e1to strana Gruppo dla Sella s Piz Bo\u00e8 a lanovkou. Po chv\u00edli vy\u0165ahujem ort\u00e9zu na koleno a pomaly krok za krokom kles\u00e1m nazad smerom ku turistickej trase. N\u00e1pad \u00eds\u0165 vrchom definit\u00edvne zavrhujem. Je ve\u013emi teplo a ide tadia\u013e naozaj ve\u013ea \u013eud\u00ed. (Ja viem, ir\u00f3nia – tu sa s\u0165a\u017eujem na mno\u017estvo \u013eud\u00ed, ale potom sa v pohode vyveziem na e\u0161te frekventovanej\u0161ie miesto. \ud83d\ude00 )<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Gruppo dla Sella a Passo Pordoi<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Sas Bece (2534 m), za n\u00edm Gruppo dla Sella<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Chata Rifugio Vi\u00e8l dal Pan<\/a> je bezn\u00e1dejne pln\u00e1. Turisti s\u00fa vn\u00fatri, na terase a v\u0161ade na svahoch naokolo. Pripad\u00e1m si ako na hlavnej vlakovej stanici vo ve\u013ekom meste v \u010dase najv\u00e4\u010d\u0161ej dopravnej \u0161pi\u010dky. Opieram sa o z\u00e1bradlie terasy a s poh\u013eadom upret\u00fdm na Marmoladu do seba pch\u00e1m dve buchti\u010dky. Tretiu beriem do ruky a dojed\u00e1m ju po ceste. Nechce sa mi tu zdr\u017eiava\u0165 viac ne\u017e je nevyhnutne nutn\u00e9. Napriek tomu, \u017ee po\u010det \u013eud\u00ed (st\u00e1le preva\u017ene v protismere) prib\u00fada, nijak zvl\u00e1\u0161\u0165 mi to nevad\u00ed. Chodn\u00edk u\u017e ani nie je chodn\u00edkom, ale sk\u00f4r \u0161ir\u0161ou cestou traverzuj\u00facou svah, tak\u017ee odpadla nutnos\u0165 vyh\u00fdba\u0165 sa a ukra\u010dova\u0165 do strany – v\u0161etci sa v pohode zmest\u00edme ved\u013ea seba.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Rozkvitnut\u00fd poh\u013ead na Rosengarden<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Pri chate Rifugio Fredarola Harbor prebiehaj\u00fa intenz\u00edvne stavebn\u00e9 pr\u00e1ce. V\u010faka nim je p\u00f4vodn\u00fd chodn\u00edk neschodn\u00fd a obch\u00e1dzka vedie z\u013eava popod bezmenn\u00fd kop\u010dek, na ktorom st\u00e1la (a mo\u017eno st\u00e1le stoj\u00ed – zdola to nevidie\u0165) chata Rifugio Sass Bec\u00e8<\/a>. Asi za desa\u0165 min\u00fat som nazad na p\u00f4vodnej trase a dost\u00e1vam sa do tie\u0148a Sas Bec\u00e8 (2534 m). Chvala bohu, hovor\u00edm si v duchu. Slnka som na dnes u\u017e mala dos\u0165. Obdivujem \u013eud\u00ed, ktor\u00ed takto kr\u00e1tko po obede mieria smerom hore. Ja idem dole, nevyd\u00e1vam ve\u013ea energie, no aj tak sa pot\u00edm ako som\u00e1r v kufri. Passo Pordoi<\/a> n\u00e1s v\u00edta \u010fal\u0161\u00edmi stavebn\u00fdmi pr\u00e1cami a \u010fal\u0161ou obch\u00e1dzkou. Tu u\u017e si to ale ka\u017ed\u00fd skracuje ako mu pr\u00edde, len aby sa \u010do najr\u00fdchlej\u0161ie dostal dole. Vrch horsk\u00e9ho priesmyku je doslova posiaty autami, obytn\u00fdmi dod\u00e1vkami a karavanmi, o motork\u00e1ch nehovoriac. S\u00fa skoro dve hodiny a ja prem\u00fd\u0161\u013eam, \u010di idem vyhadzova\u0165 tridsa\u0165 euro za lanovku hore – dole alebo sa na to vyka\u0161lem. Nazad do hotela sa mi v\u0161ak e\u0161te \u00eds\u0165 nechce.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Passo Pordoi so spodnou stanicou lanovky<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Nakoniec kupujem l\u00edstok a pohodlne sa veziem hore<\/a>. Teda – tak pohodlne, ako to v preplnenej kab\u00edne ide. Ale m\u00f4\u017eem si za to sama – vedome som sa vybrala na miesto, ktor\u00e9 koluje po soci\u00e1lnych sie\u0165ach ako chr\u00edpka po svete. Vystupujem na vrchnej stanici a h\u013ead\u00edm na t\u00fa \u013eahko dostupn\u00fa trojtis\u00edcovku ako pes na krvav\u00fd steak. Aj by som, ale – stihnem to? Chce sa mi prediera\u0165 niektor\u00fdm z turistick\u00fdch chodn\u00edkov, ktor\u00e9 s\u00fa doslova posiate \u013eu\u010fmi? A stihnem posledn\u00fa lanovku dole? Nakoniec si hovor\u00edm, \u017ee steak nech\u00e1m steakom a vychutn\u00e1m si prostredie okolo lanovky a chaty Rifugio Forcella Pordoi <\/a>u\u010dupenej v skalnom okne, cez ktor\u00e9 vedie pe\u0161ia pr\u00edstupov\u00e1 cesta – jedna z m\u00e1la, na ktorej \u010dlovek nepotrebuje feratov\u00fa v\u00fdstroj ani v jednom bode.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Marmolada a Passo Pordoi zo Sas de Pordoi<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Od chaty sa vraciam nazad na planinu, ktor\u00e1 sa rozprestiera okolo hornej stanice lanovky, aby som si vychutnala aj v\u00fdh\u013eady na Rosengarden a Sassolungo. Spom\u00ednam na na\u0161u z\u00e1vere\u010dn\u00fa t\u00faru z minul\u00e9ho roka<\/a>, ktor\u00fa sme za\u010d\u00ednali z parkoviska Passo Sella u\u017e o siedmej r\u00e1no a dobr\u00e9 tri – \u0161tyri hodiny sme nestretli nikoho okrem svi\u0161\u0165ov a kr\u00e1v. To bol \u00fa\u017easn\u00fd de\u0148. Museli sme s\u00edce \u010deli\u0165 davom, ale a\u017e v z\u00e1vere\u010dnej \u010dasti.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Piz Bo\u00e8 (3152 m) (\u00e1no, na vrchu je chata)<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Pred pol tre\u0165ou p\u00ed\u0161em Jankovi, \u017ee sa e\u0161te trochu pomot\u00e1m a p\u00f4jdem dole. Rob\u00ed si zo m\u0148a srandu, \u017ee aby som sa v\u00f4bec do piatej dostala do lanovky, ke\u010f je tam tak ve\u013ea \u013eud\u00ed a prem\u00e1va len ka\u017ed\u00fdch desa\u0165 min\u00fat. V mysli si \u0165uk\u00e1m na \u010delo, \u010di sa zbl\u00e1znil – pre\u010do by som sa do lanovky nemala dosta\u0165? A potom vch\u00e1dzam do budovy lanovky a na to \u010delo si \u0165uka\u0165 prest\u00e1vam. Od turniketu sa rad \u013eud\u00ed had\u00ed a\u017e vonku na terasu na opa\u010dnej strane. Zahadzujem v\u0161etky in\u00e9 pl\u00e1ny a r\u00fdchlo sa staviam na jeho koniec. Najbli\u017e\u0161\u00ed autobus ide 14:55 a ja za\u010d\u00ednam silno pochybova\u0165 o tom, \u017ee ho stihnem, najm\u00e4 ak lanovka ide naozaj len ka\u017ed\u00fdch desa\u0165 min\u00fat. Na moje prekvapenie sa pos\u00favame celkom r\u00fdchlo – prev\u00e1dzkovatelia prisp\u00f4sobili interval jazdy davom a akon\u00e1hle pr\u00edde kab\u00edna hore, nastupuj\u00fa do nej turisti a hne\u010f ide dole. Je tri\u0161tvrte na tri, ke\u010f som dole aj ja. Autobusov\u00e1 zast\u00e1vka je rovno pri obchode so suven\u00edrmi, pred ktor\u00fdm maj\u00fa vystaven\u00fdch nieko\u013eko tak\u00fdch t\u00fdch typick\u00fdch viano\u010dn\u00fdch trpasl\u00edkov. M\u00e1m doma v\u00e1\u0161niv\u00e9ho zberate\u013ea, tak\u017ee beriem prv\u00e9ho trpajzla, \u010do mi prich\u00e1dza pod ruku a mierim k pokladni. „Vorebbe la borsa?“ p\u00fdta sa ma predava\u010dka, ke\u010f plat\u00edm. Nie, nechcem ta\u0161ku. Chcem stihn\u00fa\u0165 autobus.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Rifugio Forcella Pordoi<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Rifugio Forcella Pordoi<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Sad\u00e1m si na druh\u00e9 sedadlo za vodi\u010dom a m\u00e1m perfektn\u00fd v\u00fdh\u013ead. Najsk\u00f4r m\u00ed\u0148ame dvojicu \u010ce\u0161iek, parkuj\u00facich pod vrcholom priesmyku na mieste, o ktorom si ur\u010dite myslia, \u017ee im poskytuje ak\u00e9 tak\u00e9 s\u00fakromie. Nu\u017e, v\u0161etci m\u00e1me mo\u017enos\u0165 vidie\u0165, ako sa p\u00e1cha hygiena bez sprchy a vody te\u010d\u00facej z vodovodn\u00e9ho koh\u00fatika. Ke\u010f nie je in\u00e1 mo\u017enos\u0165, sta\u010d\u00ed aj dvojlitrov\u00e1 plastov\u00e1 f\u013ea\u0161a, ktor\u00fa na v\u00e1s leje v\u00e1\u0161 kamar\u00e1t. V jednej zo z\u00e1krut autobus zastavuje. Mlad\u00e1 Talianka na mali\u010dkom aut\u00ed\u010dku sa dohaduje so \u0161of\u00e9rom, ako sa jeden druh\u00e9mu vyhn\u00fa, ke\u010f za Taliankou zastavuje motorka. Spolujazdky\u0148a zoskakuje a pri tom pohybe jej spod prilby vypad\u00e1va na cestu umel\u00fd cop. K\u00fdm \u0161of\u00e9r motorky fr\u010d\u00ed okolo Talianky, spolujazdky\u0148a ide pe\u0161o. V\u0161etci do jedn\u00e9ho ohnivo gestikulujeme a ukazujeme jej, \u017ee nie\u010do stratila. Vracia sa nazad, padnut\u00fd cop dv\u00edha zo zeme a \u010dak\u00e1, k\u00fdm sa mlad\u00e1 baba v aute kone\u010dne pohne \u010falej. \u010eal\u0161ia z\u00e1kruta, \u0161of\u00e9r autobusu poctivo tr\u00fabi, no na\u0161im slovensk\u00fdm spoluob\u010danom to evidentne nedoch\u00e1dza. Takmer to do n\u00e1s vp\u00e1lia, \u0161of\u00e9r s bratislavskou pozn\u00e1vacou zna\u010dkou dupe na brzdu tak, \u017ee spolujazdky\u0148a skoro bozk\u00e1va palubn\u00fa dosku.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Vpravo Piz Bo\u00e8 a cesta do \u00fadolia Valon del Fos<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Za\u010diatok chodn\u00edka do \u00fadolia Valon del Fos a \u010falej a\u017e do Passo Sella (chodn\u00edk za\u010d\u00edna pri chate)<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

V\u0161etko samozrejme p\u00ed\u0161em Jankovi (mus\u00edm si nejako skr\u00e1ti\u0165 dlh\u00fa chv\u00ed\u013eu). Ten sa ma v jednej zo spr\u00e1v p\u00fdta, ak\u00fa kom\u00e9diu to sledujem. Sme k\u00fasok pred Arabbou, ke\u010f sa kom\u00e9dia takmer men\u00ed na trag\u00e9diu. Autobus zastavuje, preto\u017ee sa mu mus\u00ed uhn\u00fa\u0165 auto v protismere. To zastavuje tie\u017e a postar\u0161\u00ed p\u00e1n za volantom zva\u017euje svoje mo\u017enosti, zatia\u013e \u010do tak typicky taliansky kec\u00e1 s autobus\u00e1rom. Za ten \u010das za n\u00edm stihlo zastavi\u0165 nieko\u013eko motoriek. Star\u00fd p\u00e1n zara\u010fuje spiato\u010dku a c\u00fava. A c\u00fava. A c\u00fava. \u0160of\u00e9r mu kri\u010d\u00ed „basta!“, spolujazdky\u0148a v aute divoko gestikuluje. A \u0161of\u00e9r \u010falej c\u00fava. A\u017e k\u00fdm nenaberie prv\u00e9ho motork\u00e1ra, ktor\u00e9ho aj s motorkou odhadzuje do pri\u013eahlej priekopy. V autobuse okam\u017eite ost\u00e1va mraziv\u00e9 ticho. Stark\u00fd vystupuje a s n\u00edm aj tri postar\u0161ie d\u00e1my, ktor\u00e9 vezie. Medzit\u00fdm k motork\u00e1rovi prich\u00e1dzaj\u00fa jeho kamar\u00e1ti, pom\u00e1haj\u00fa mu zdvihn\u00fa\u0165 stroj a kontroluj\u00fa, \u010di je v poriadku on aj jeho motorka. Sme v Taliansku, asi by ma nemalo prekvapova\u0165, \u017ee star\u00fd p\u00e1n za\u010dne motork\u00e1rovi bez okolkov nad\u00e1va\u0165. \u017deny kr\u00fatia hlavou, my v autobuse rovnako. Probl\u00e9my sp\u00f4sobil on, ale tv\u00e1ri sa, ako keby za v\u0161etko mohol motork\u00e1r. \u0160koda re\u010di. P\u00e1nko nastupuje nazad do auta, \u0161tartuje, zara\u010fuje spiato\u010dku. Spolujazdkyne ostali vonku, aby mu ukazovali, ko\u013eko m\u00f4\u017ee e\u0161te c\u00favnu\u0165 (motork\u00e1ri sa samozrejme posunuli). Obe mu kri\u010dia „basta!“, polovica autobusu kri\u010d\u00ed (\u00faplne zbyto\u010dne, lebo n\u00e1s vonku nepo\u010du\u0165, ale aj tak sa sna\u017e\u00edme) „basta!“. Chlap ako keby bol hluch\u00fd aj slep\u00fd, takmer znova nac\u00fava do toho ist\u00e9ho motork\u00e1ra.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Torre di Siela (2593 m), Torre di Roces (2416 m)<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Poh\u013ead na Passo Pordoi<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Poviem v\u00e1m, z\u00e1\u017eitkov\u00e1 cesta. Naozaj. „Grazie mille per il sicuro viaggio e buon lavoro,“ hovor\u00edm \u0161of\u00e9rovi, ke\u010f v Corvare vystupujem. A mysl\u00edm to v\u00e1\u017ene. Usmeje sa na m\u0148a, k\u00fdvne hlavou a ja viem, \u017ee o p\u00e1r min\u00fat bude znova na tej istej trase, aby turistov odviezol do Passo Pordoi. \u017de t\u00fa trasu pozn\u00e1 ako svoje vlastn\u00e9 top\u00e1nky, lebo ju absolvuje nieko\u013eko razy denne. \u017de situ\u00e1cie, ak\u00e9 sme za\u017eili dnes, ur\u010dite za\u017e\u00edva \u010dasto. Niektor\u00e9 s\u00fa \u00fasmevn\u00e9, niektor\u00e9 s\u00fa nebezpe\u010dn\u00e9, niektor\u00e9 mo\u017eno kon\u010dia v\u00e1\u017enej\u0161\u00edmi kol\u00edziami. Lebo to je jednoducho \u017eivot a to je pohyb po preplnen\u00fdch horsk\u00fdch cest\u00e1ch Dolomitov. Ja by som si len \u017eelala, aby sme my be\u017en\u00ed \u013eudia boli vo\u010di sebe oh\u013eaduplnej\u0161\u00ed a zhovievavej\u0161\u00ed a aby sme sa nespr\u00e1vali tak ako ten starec, ktor\u00fd sa zachoval ako kus…..(dopl\u0148te si \u010do chcete).<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Torri del Sella, vzadu Sassolungo (3181 m) a Sasso Piatto (2958 m)<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Z\u00e1vere\u010dn\u00fd poh\u013ead do Passo Pordoi zo skaln\u00e9ho okna pri lanovke (\u00e1no, tie bodky s\u00fa aut\u00e1)<\/figcaption><\/figure>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Napriek tomu, \u017ee sa sna\u017e\u00edm vyh\u00fdba\u0165 pre\u013eudnen\u00fdm miestam a na tak\u00fa Secedu ma absl\u00fatne ni\u010d nel\u00e1ka, s\u00fa popul\u00e1rne lokality, ktor\u00e9 vidie\u0165 chcem. Jednou z nich bol doned\u00e1vna aj Piz Bo\u00e8 (3152 m). Pre\u010do doned\u00e1vna? Lebo u\u017e som tam bola. Skoro. Minul\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148. Nakoniec som za\u0161la len k\u00fasok za chatu Rifugio Forcella Pordoi a vr\u00e1tila som […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":6682,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[23,56],"tags":[],"class_list":["post-6618","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-dolomity","category-vylety-s-detmi","eq-blocks"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6618","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=6618"}],"version-history":[{"count":9,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6618\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6685,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6618\/revisions\/6685"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/6682"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=6618"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=6618"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=6618"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}