{"id":6612,"date":"2025-08-11T12:40:46","date_gmt":"2025-08-11T10:40:46","guid":{"rendered":"https:\/\/hiking-guide.sk\/?p=6612"},"modified":"2025-08-12T09:42:15","modified_gmt":"2025-08-12T07:42:15","slug":"croda-negra-poklad-skryty-vsetkym-na-ociach","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/hiking-guide.sk\/?p=6612","title":{"rendered":"Croda Negra – poklad skryt\u00fd v\u0161etk\u00fdm na o\u010diach"},"content":{"rendered":"\n

Cel\u00fd dovolenkov\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 v Corvare sa nesie v duchu vyu\u017e\u00edvania miestnej verejnej dopravy a inak tomu nie je ani vo \u0161tvrtok, ke\u010f si pl\u00e1nujem urobi\u0165 v\u00fdlet do Passo Falzarego a odtia\u013e na Croda Negra. Predpove\u010f po\u010dasia s\u013eubuje poloobla\u010dnos\u0165 s mo\u017en\u00fdmi preh\u00e1nkami od zhruba druhej poobede, tak\u017ee m\u00f4j d\u00fahov\u00fd klob\u00fa\u010dik spolu s kr\u00e9mom na opa\u013eovanie vyber\u00e1m z batoha ako nepotrebn\u00e9, cez sudtirolmobil.info<\/a> aplik\u00e1ciu nain\u0161talovan\u00fa v mobile si kupujem l\u00edstok na autobus a ke\u010f\u017ee m\u00e1m e\u0161te pribli\u017ene polhodinu do odchodu, zap\u00ednam \u010d\u00edta\u010dku a l\u00faskam p\u00e1r kapitol knihy Straten\u00e9 kn\u00edhkupectvo<\/a>.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Sas de Stria (2477 m) a vpravo Lagazuoi – vrchn\u00e1 stanica lanovky<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

O 9:02 autobus presne ako \u0161vaj\u010diarske hodinky op\u00fa\u0161\u0165a autobusov\u00fa stanicu v Corvare a ja \u010d\u00edta\u010dku zap\u00ednam znova. \u010cak\u00e1 ma takmer hodinov\u00e1 jazda do horsk\u00e9ho priesmyku pod ob\u013e\u00fabenou turistickou destin\u00e1ciou Lagazuoi, ktor\u00e1 je zn\u00e1ma najm\u00e4 tunelom vyh\u013aben\u00fdm v skale<\/a> po\u010das prvej svetovej vojny. Nad Sciar\u00e9 opravuj\u00fa cestu, prem\u00e1vku riadia semafory. Zastavujeme, \u0161of\u00e9r vystupuje z busu a d\u00e1va si cigaretku, my ostatn\u00ed vn\u00fatri \u010dak\u00e1me, k\u00fdm nasko\u010d\u00ed zelen\u00e1 a k\u00fdm sa pohn\u00fa v\u0161etky vozidl\u00e1 pred nami. Najm\u00e4 kv\u00f4li tomuto \u00faseku je v appke aj na webe prev\u00e1dzkovate\u013ea verejnej dopravy upozornenie, \u017ee autobusy m\u00f4\u017eu me\u0161ka\u0165. Nakoniec to nie je tak\u00e9 zl\u00e9, v Passo Falzarego sme o desiatej. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Lagazuoi Piccolo (2778 m), Forcella Travenanzes, ve\u017ee Lagazuoi, Torre Grande di Falzarego (2482 m), Col dei Bos (2559 m)<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Zap\u00ednam si zaznamen\u00e1vanie trasy a ostatn\u00fdch \u00fadajov na mojich garminoch, zdie\u013eam polohu s Jankom, ktor\u00fd ostal v hoteli, a pomaly sa preplet\u00e1m pomedzi odparkovan\u00e9 motorky, aut\u00e1 a obytn\u00e9 dod\u00e1vky. Prv\u00fdch pribli\u017ene desa\u0165 min\u00fat je cesta spolo\u010dn\u00e1 – v\u00fdstup na Croda Negra kop\u00edruje trasu 441, ktor\u00e1 ide cez Rifugio Averau k autobusovej zast\u00e1vke La Meria v \u010dasti Passo Falzarego, ktor\u00e1 zostupuje v smere na Arrabu a spodn\u00fa stanicu lanovky k Marmolade. Okrem m\u0148a je tu len nieko\u013eko turistov, ktor\u00fdch by som spo\u010d\u00edtala na prstoch jednej ruky. A aj z t\u00fdch len dvaja odbo\u010duj\u00fa spolu so mnou na chodn\u00edk \u010d\u00edslo 442, ktor\u00fd l\u00fakou st\u00fapa pod Cima Gallina (2344 m). Jankovi posielam fotku h\u00f4r o\u017eiaren\u00fdch slnkom – to\u013eko k predpovedi po\u010dasia a k tomu, \u017ee sa nem\u00e1m \u010d\u00edm natrie\u0165 a nem\u00e1m si \u010do da\u0165 na hlavu (na to, \u017ee som v batohu nechala mali\u010dk\u00fa tubu so vzorkou opa\u013eovacieho kr\u00e9mu od kamz\u00edkovej ko\u017enej doktorky, som si spomenula a\u017e poobede v hotelovej izbe). <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Sedlo pod Cima Gallina (2344 m)<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Cima Gallina (2344 m)<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Poh\u013ead na Croda Negra zo sedla pod Cima Gallina<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Pot\u00edm sa ako som\u00e1r v kufri a fun\u00edm tak, \u017ee by sa za to nemusel hanbi\u0165 ani \u0165a\u017en\u00fd k\u00f4\u0148. Podchv\u00ed\u013eou si rob\u00edm prest\u00e1vky – nie len na oddych (je fakt teplo), ale aj na to, aby som sa mohla kocha\u0165 n\u00e1dherou okolo seba. S prib\u00fadaj\u00facimi v\u00fd\u0161kov\u00fdmi metrami sa toti\u017e vylep\u0161uje aj m\u00f4j v\u00fdh\u013ead, a to e\u0161te nie som hore. Pod Cima Gallina chodn\u00edk 442 uh\u00fdba do\u013eava, ja pokra\u010dujem \u010falej rovno hore. V sedle medzi t\u00fdmto nen\u00e1padn\u00fdm kop\u010dekom a mas\u00edvom Croda Negra s\u00fa pozostatky z prvej svetovej vojny. V princ\u00edpe ide „iba“ o zvy\u0161ky ochrann\u00e9ho m\u00faru a nejak\u00e9 tie brvn\u00e1, ktor\u00e9 s\u00fa ulo\u017een\u00e9 na konci skalnej rozoklaniny. T\u00e1 zrejme po\u010das vojny sl\u00fa\u017eila ako prirodzen\u00e9 krytie namiesto z\u00e1kopov a poskytovala talianskym vojakom dobr\u00fd v\u00fdh\u013ead na Lagazuoi, ktor\u00fd bol obsaden\u00fd rak\u00faskymi vojskami.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Poh\u013ead na Lagazuoi, v popred\u00ed prirodzen\u00e9 zlomov\u00e9 jamy, ktor\u00e9 kedysi sl\u00fa\u017eili ako z\u00e1kopy<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Pokra\u010dovanie chodn\u00edka na Croda Negra<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Pri odchode zo sedla o\u010dami zachyt\u00e1vam pani s dvoma psami. Mus\u00ed sa tu mota\u0165 u\u017e hodn\u00fa chv\u00ed\u013eu, lebo pred sebou som ju nevidela a z opa\u010dnej strany (od Passo Giau) sem \u017eiaden chodn\u00edk nevedie. Pokra\u010dujem po vy\u0161liapanom chodn\u00ed\u010dku, ktor\u00fd sa po chv\u00edli znovu prip\u00e1ja na trasu \u010d. 442 a traverzujem svah. St\u00fapanie tu viac menej nie je a z\u00e1rove\u0148 som aspo\u0148 na chv\u00ed\u013eu v tieni hory. Pred sebou vid\u00edm \u00fazky skaln\u00fd prielez, pred ktor\u00fdm stoj\u00ed nejak\u00e1 star\u0161ia pani. S niek\u00fdm telefonuje a aj ke\u010f nerozumiem nemecky, dar\u00ed sa mi pochopi\u0165, \u017ee sa s\u0165a\u017euje pr\u00e1ve na onen prielez a kon\u0161tatuje, \u017ee to nie je ni\u010d pre \u0148u. Prich\u00e1dzam bli\u017e\u0161ie a hodnot\u00edm situ\u00e1ciu. Dva skaln\u00e9 schody, ten druh\u00fd pr\u00edli\u0161 vysok\u00fd na to, aby som len vylo\u017eila nohu hore a vytiahla sa. Nevad\u00ed, priestoru na popoliezanie je tu dos\u0165. Fo\u0165\u00e1k aj mobil odklad\u00e1m do batoha, aby mi nezavadzali, ke\u010f za sebou po\u010dujem, ako na m\u0148a Nemka nie\u010do kri\u010d\u00ed. Ot\u00e1\u010dam sa tv\u00e1rou k nej a p\u00fdtam sa jej, \u010di hovor\u00ed anglicky alebo taliansky. Smola, vie len po nemecky. Len intuit\u00edvne si dom\u00fd\u0161\u013eam, \u017ee ma odhov\u00e1ra od pokra\u010dovania. P\u00fdtam sa jej „Croda Negra?“ Ke\u010f prik\u00fdvne, len pokr\u010d\u00edm plecami, po\u010fakujem jej a \u0161plh\u00e1m. Ako som predpokladala, na prv\u00fd schod sa mi viac menej v pohode podarilo zdvihn\u00fa\u0165 jednu nohu a zvy\u0161ok som sa u\u017e len vytiahla rukami. Druh\u00fd schod je na m\u0148a pr\u00edli\u0161, tak\u017ee leziem po jednej stene a bokom sa zapieram o t\u00fa druh\u00fa. Za dve min\u00fatky som hore. <\/p>\n\n\n

\n
\"\"
\u00dazky prielez, kde treba tro\u0161ku liez\u0165<\/figcaption><\/figure>\n<\/div>\n\n\n

\u010co moje o\u010di zhora nevidia? Pani so psami si to \u0161inie k \u0161trbine. V mysli si \u0165uk\u00e1m na \u010delo, v realite d\u00e1vam batoh na zem a vraciam sa nad \u00fazky prielez. Psi prv\u00fa \u010das\u0165 zvl\u00e1daj\u00fa relat\u00edvne v pohode, hoci fenka vyzer\u00e1 vystra\u0161ene. Sad\u00e1m si na okraj prielezu, nohy d\u00e1vam na strany a rad\u00edm pani, aby fenku zdvihla a ja ju vytiahnem. Nedar\u00ed sa. Fenka sa v ur\u010ditom momente zasekne a odmieta sa pohn\u00fa\u0165. Chv\u00ed\u013eu sa s majite\u013ekou psov rozpr\u00e1vam a vysvet\u013eujem jej, \u017ee ke\u010f sa vr\u00e1ti na trasu \u010d. 441, ob\u00edde horu spodkom a m\u00f4\u017ee sk\u00fasi\u0165 vyst\u00fapi\u0165 na vrchol z druhej strany. Ak\u00fd je tam ter\u00e9n v\u0161ak netu\u0161\u00edm, som tu prv\u00fd raz. Ost\u00e1va len d\u00fafa\u0165, \u017ee je lep\u0161\u00ed ako toto. L\u00fa\u010dime sa a ka\u017ed\u00e1 pokra\u010duje svoj\u00edm smerom. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Sas de Stria, ved\u013ea neho Setsas (2571 m) na planine Pralongia<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

\u0160irok\u00fdm skaln\u00fdm chrbtom pomaly st\u00fapam k vrcholu. Okrem troch zostupuj\u00facich nestret\u00e1vam ani \u017eiv\u00e1\u010dika. Je tu ticho a pokoj. H\u013ead\u00edm smerom na Corvaru a op\u00e4\u0165 p\u00ed\u0161em Jankovi, \u017ee to poloobla\u010dn\u00e9 po\u010dasie som asi nechala s n\u00edm v hoteli. Gruppo dla Sella je od prestupnej stanice lanovky Boe v oblakoch a nad NP Puez – Odlez to vyzer\u00e1 na d\u00e1\u017e\u010f. Prich\u00e1dza mi odpove\u010f, \u017ee priamo nad meste\u010dkom svieti slnko. Na vrchole, ktor\u00fd tvor\u00ed kopa na seba naukladan\u00fdch mal\u00fdch kame\u0148ov Jankovi vol\u00e1m a opisujem z\u00e1\u017eitok s dvoma psami. Je tu so mnou jeden star\u0161\u00ed p\u00e1n a man\u017eelia. Ke\u010f dotelefonujem, prihov\u00e1raj\u00fa sa mi po \u010desky, smejeme sa a vymie\u0148ame si nejak\u00e9 tie zdvorilostn\u00e9 fr\u00e1zy. Po chv\u00edli v\u0161etci traja odch\u00e1dzaj\u00fa a ja tu ost\u00e1vam sama. Prem\u00fd\u0161\u013eam, kedy naposledy sa mi po\u0161\u0165astilo, \u017ee okrem m\u0148a „tam hore“ nebol nikto. Napad\u00e1 ma Wildfeld<\/a>, na ktor\u00fd sme sa s Janinom vy\u0161kriabali pred p\u00e1r rokmi. K\u00fdm v\u0161etci zdol\u00e1vali zn\u00e1mej\u0161ie vrcholy ako Eisenerz Reichenstein \u010di Kaiserschild, my sme si u\u017e\u00edvali \u00faplne pr\u00e1zdne turistick\u00e9 chodn\u00edky. <\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Tofana di Roses (3225 m), \u00faplne vpravo vidie\u0165 Cinque Torri<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Posilnen\u00e1 horalkou a magn\u00e9ziom si rob\u00edm „svojku“ sediac na kope kame\u0148ov a ke\u010f vst\u00e1vam, aby som na fo\u0165\u00e1ku skontrolovala v\u00fdsledok, koho nevid\u00edm? Pani so psami. Neviem ako a kadia\u013e, ale podarilo sa jej ten \u00fazky prielez ob\u00eds\u0165 a vy\u0161kriaba\u0165 sa hore. Nieko\u013eko min\u00fat sa rozpr\u00e1vame a zva\u017eujeme zostupov\u00e9 trasy. Ja v tom m\u00e1m jasno, idem \u010falej po \u010d\u00edsle 442 a v sedle sa napoj\u00edm na 441tku, ktorou sa vr\u00e1tim do Passo Falzarego. Nemka sa vracia tou istou cestou, hoci sama prip\u00fa\u0161\u0165a, \u017ee so psami to bude smerom dole e\u0161te obtia\u017enej\u0161ie ako to bolo cestou hore. Nu\u017e, m\u00f4\u017eem si klepa\u0165 na \u010delo ko\u013eko chcem, je to jej rozhodnutie a jej zvierat\u00e1. Sama najlep\u0161ie vie, \u010do zvl\u00e1dnu a ako sa jej s nimi p\u00f4jde. Na kolen\u00e1 d\u00e1vam ort\u00e9zy, vy\u0165ahujem pali\u010dky a pomedzi skaly a kamene zostupujem. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Na vrchole – fo\u0165\u00e1k na batohu, samosp\u00fa\u0161\u0165 a „svojka“ je na svete \ud83d\ude42<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Poh\u013ead z vrcholu na Averau (2648 m), Nuvelau (2574 m), Ra Gusela (2595 m)<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Po kr\u00e1tkom strm\u0161om \u00faseku, v ktorom mus\u00edm na dvoch miestach popolieza\u0165, za\u010d\u00ednam traverzova\u0165 svah. Popoliezanie nebolo tak\u00e9 nepr\u00edjemn\u00e9 ako z opa\u010dnej strany a neboli tu ani \u017eiadne \u00fazke prielezy, ale som rada, \u017ee to m\u00e1m za sebou. Pali\u010dky trochu zavadzali a ja som bola leniv\u00e1 ich sklada\u0165 a uchyt\u00e1va\u0165 na batoh vediac, \u017ee ich onedlho budem znova potrebova\u0165. Croda Negra sa so mnou l\u00fa\u010di \u0161picom tr\u010diacim do oblohy ako smerovn\u00edk l\u00e1kaj\u00faci v\u0161etk\u00fdch na toto \u00fachvatn\u00e9 miesto. Hovorila som, \u017ee sa na vrchole kone\u010dne aspo\u0148 trochu zatiahlo? Nie? Tak d\u00e1vam na vedomie teraz. Stoj\u00edm v malom sedielku a \u010dak\u00e1m, kedy mi spoza oblakov aspo\u0148 na chv\u00ed\u013eu vykukne slnie\u010dko, aby som na fotk\u00e1ch mala lep\u0161ie svetlo. Nepon\u00e1h\u013eam sa, do ve\u010dera \u010dasu dos\u0165 a m\u0148a u\u017e \u010dak\u00e1 len n\u00e1vrat k autobusovej zast\u00e1vke. P\u00f4vodne som s\u00edce prem\u00fd\u0161\u013eala, \u017ee sa prejdem na chatu Rifugio Averau, ale ke\u010f vid\u00edm, ak\u00e9 davy tam tiahnu po chodn\u00edku \u010d. 441, men\u00edm pl\u00e1ny. M\u00e1m v \u017eivej pam\u00e4ti t\u00fa plnku, \u010do tam bola vlani koncom augusta, ke\u010f sme si s Jan\u00edkom spravili v\u00fdlet na Cinque Torri <\/a>a na tejto chate sme obedovali. <\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Popoliezanie pri zostupe<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

O spr\u00e1vnosti m\u00f4jho rozhodnutia ma utvrdzuje aj hrebe\u0148, na ktor\u00e9ho konci tr\u00f3ni chata Rifugio Nuvelau. Chodn\u00edk je posiaty turistami a d\u00f4vodom, pre\u010do som sa dnes rozhodla pre Croda Negra bolo najm\u00e4 to, \u017ee som sa chcela po strede a Passo Pordoi vyhn\u00fa\u0165 davom. Z\u013eava obch\u00e1dzam Punta Dallago (2470 m) a na kri\u017eovatke Pen\u00e9s de Fuoz\u00e0rgo sa odde\u013eujem z trasy \u010d. 442 (ktor\u00e1 tu v podstate kon\u010d\u00ed) a nap\u00e1jam sa na chodn\u00edk \u010d. 441. Napriek tomu, \u017ee turistov tu prib\u00fada, nie je to tak\u00e9 zl\u00e9. Je pol druhej popoludn\u00ed, tak\u017ee t\u00ed, \u010do mierili z Passo Falzarego ku Cinque Torri a chat\u00e1m v tejto lokalite s\u00fa u\u017e d\u00e1vno tam. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Poh\u013ead na juh<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Skaln\u00e1 ve\u017ea na konci hrebe\u0148a Croda Negra<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Situ\u00e1cia sa men\u00ed ke\u010f sa dostanem k jazeru Lago di Limedes. Okrem toho, \u017ee na konci s plytk\u00fdm brehom sa vo vode osvie\u017euje kopec deciek a ich rodi\u010dov, popri brehoch piknikuj\u00fa \u010fal\u0161\u00ed \u013eudia. \u0160irok\u00e1 zv\u00e1\u017enica sa zmenila na \u00fazky skaln\u00fd chodn\u00edk a podchv\u00ed\u013eou mus\u00edm zasta\u0165, aby som sa vyhla turistom v protismere. \u00c1no, mohla som osta\u0165 na zv\u00e1\u017enici a prejs\u0165 ponad jazero. Ale ke\u010f u\u017e som tu, povedala som si, \u017ee by to mo\u017eno bola \u0161koda. A mus\u00edm uzna\u0165, \u017ee v\u00fdh\u013eady na Tofana di Roses (3225 m) stoja za to. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Ve\u017ee Lagazuoi zo zostupovej cesty, \u00faplne vpravo k\u00fasok Tofana di Roses<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Tofana di Roses s hlavou v oblakoch<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Motk\u00e1m sa \u010falej, vychutn\u00e1vam si pr\u00edrodu a pri vrchnej stanici odstaven\u00e9ho ly\u017eiarskeho vleku Falzarego vid\u00edm koho? Presne tak – pani so psami. Zost\u00fapila rovnakou cestou, akou \u0161la hore. Je pr\u00edli\u0161 \u010faleko na to, aby sme sa pozdravili \u010di prehodili p\u00e1r slov, mne ale sta\u010d\u00ed vedomie, \u017ee to zvl\u00e1dli a nepridaj\u00fa sa do smutn\u00fdch \u0161tatist\u00edk tohto leta. Pod\u013ea prezidenta Soccorso alpino nazionale v obdob\u00ed od 21.6. do 23.7. zomrelo v talianskych Alp\u00e1ch 83 \u013eud\u00ed a \u010fal\u0161\u00edch p\u00e4\u0165 bolo nahl\u00e1sen\u00fdch ako nezvestn\u00fdch<\/a>, \u010do je jedno z najvy\u0161\u0161\u00edch \u010d\u00edsiel za posledn\u00e9 roky. \u00daplnou „topkou“ je Angli\u010dan, ktor\u00fd bude musie\u0165 zaplati\u0165 pribli\u017ene 14 000,- eur za z\u00e1chrann\u00fa akciu<\/a>, do ktorej boli nasaden\u00e9 dve helikopt\u00e9ry a nieko\u013eko z\u00e1chran\u00e1rov. Nepom\u00f4\u017ee mu ani poistenie, ak nejak\u00e9 mal. Ignoroval v\u0161etky zna\u010dky a varovania, ktor\u00e9 hovorili o uz\u00e1vere trasy, na ktor\u00fa sa vydal a na ktorej uviazol. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Poh\u013ead na Passo Giau obsiaty autami<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Pred pol tre\u0165ou som nazad pri autobusovej zast\u00e1vke len aby som zistila, \u017ee mi autobus zdrhol pred desiatimi min\u00fatami a \u010fal\u0161\u00ed ide o \u0161tvr\u0165 na \u0161tyri. \u010cas sa rozhodnem skr\u00e1ti\u0165 si v suven\u00edrovom obchode spojenom s men\u0161\u00edm barom a kaviar\u0148ou. Po nevyhnutnej n\u00e1v\u0161teve toalety a obhliadnut\u00ed v\u0161etk\u00fdch suven\u00edrov sa v\u0161ak vraciam na zast\u00e1vku. V bare je plno, jedlo tvoria len oblo\u017een\u00e9 \u017eemle a sendvi\u010de a na sladk\u00e9 lineck\u00e9 kol\u00e1\u010de nem\u00e1m chu\u0165. Z batoha vy\u0165ahujem prote\u00ednov\u00fa ty\u010dinku a vonku zis\u0165ujem, \u017ee autobus u\u017e je na zast\u00e1vke. Je asi o desa\u0165 min\u00fat tri, ale nevad\u00ed. „Vorrei andare a Corvara“, prihov\u00e1ram sa \u0161of\u00e9rovi, ktor\u00fd mi odpoved\u00e1, \u017ee autobus odch\u00e1dza o dvadsa\u0165p\u00e4\u0165 min\u00fat, ale ak chcem, m\u00f4\u017eem sa v \u0148om zlo\u017ei\u0165 a bu\u010f m\u00f4\u017eem osta\u0165 sedie\u0165 vn\u00fatri (ale je tam teplo, lebo je vypnut\u00fd motor a nebe\u017e\u00ed kl\u00edma), alebo po\u010dka\u0165 vonku na zast\u00e1vke. Vy\u0165ahujem mobil a viac menej pre seba si mrmlem „devo comprare un biglietto“. Evidentne som si to nemrmlala a\u017e tak popod nos ako som si myslela, lebo \u0161of\u00e9r okam\u017eite mieri do kab\u00edny hotuj\u00fac sa preda\u0165 mi l\u00edstok. Nekupujem ho teda v aplik\u00e1cii v mobile, ale priamo u neho a plat\u00edm v hotovosti. Okej, aspo\u0148 viem, \u017ee to ide aj takto. \ud83d\ude42<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Lagazuoi zo zostupovej cesty<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Tofana di Roses od Lago di Limedes<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
Za\u010diatok a koniec trasy<\/td>Parkovisko Passo Falzarego<\/td><\/tr>
D\u013a\u017eka trasy<\/td>7,30 km<\/td><\/tr>
Prev\u00fd\u0161enie<\/td>45 m<\/td><\/tr>
Trvanie trasy<\/td>4 a pol hodiny<\/td><\/tr><\/tbody><\/table><\/figure>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Cel\u00fd dovolenkov\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 v Corvare sa nesie v duchu vyu\u017e\u00edvania miestnej verejnej dopravy a inak tomu nie je ani vo \u0161tvrtok, ke\u010f si pl\u00e1nujem urobi\u0165 v\u00fdlet do Passo Falzarego a odtia\u013e na Croda Negra. Predpove\u010f po\u010dasia s\u013eubuje poloobla\u010dnos\u0165 s mo\u017en\u00fdmi preh\u00e1nkami od zhruba druhej poobede, tak\u017ee m\u00f4j d\u00fahov\u00fd klob\u00fa\u010dik spolu s kr\u00e9mom na opa\u013eovanie vyber\u00e1m […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":6601,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[23],"tags":[],"class_list":["post-6612","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-dolomity","eq-blocks"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6612","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=6612"}],"version-history":[{"count":10,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6612\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6623,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6612\/revisions\/6623"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/6601"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=6612"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=6612"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=6612"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}