{"id":6455,"date":"2025-07-24T20:47:42","date_gmt":"2025-07-24T18:47:42","guid":{"rendered":"https:\/\/hiking-guide.sk\/?p=6455"},"modified":"2025-07-25T10:43:09","modified_gmt":"2025-07-25T08:43:09","slug":"dzipom-na-monte-piana-a-monte-piano","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/hiking-guide.sk\/?p=6455","title":{"rendered":"D\u017e\u00edpom na Monte Piana a Monte Piano"},"content":{"rendered":"\n

Na posledn\u00fd de\u0148 na\u0161ej j\u00falovej dovolenky predpovede hl\u00e1sia vo Valle Aurina d\u00e1\u017e\u010f a dokonca s\u00fa vydan\u00e9 v\u00fdstrahy pred b\u00farkami. R\u00e1no sa preto bud\u00edme zav\u010dasu a na ra\u0148ajky odch\u00e1dzame hne\u010f na ich za\u010diatku, aby sme sa \u010do najsk\u00f4r presunuli do Dolomitov. Na\u0161\u00edm cie\u013eom je dvojvrchol Monte Piana a Monte Piano ved\u013ea zn\u00e1mych Tre Cime. <\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Parkovisko pre osobn\u00e9 aut\u00e1 pri spodnej zast\u00e1vke kyvadlovej prepravy k chate Rifugio Angelo Bosi<\/a> je o pol desiatej r\u00e1no bezn\u00e1dejne pln\u00e9 a nech\u00e1va\u0165 auto ved\u013ea na parkovisku pre karavany nechcem (najm\u00e4 nie po tom, \u010do si v\u0161imneme, \u017ee jedn\u00e9mu tak\u00e9muto odv\u00e1\u017elivcovi \u013eudia zo zaparkovan\u00fdch vanov auto doslova oblo\u017eili s\u00e1\u010dkami so sme\u0165ami). To\u010d\u00edm to preto nazad na hlavn\u00fa cestu a spolu s pos\u00e1dkou pokra\u010dujem k jazeru Lago di Misurina. Minul\u00fd rok som si tu parkovacie mo\u017enosti obhliadla na ceste do Corvary a teraz u\u017e mi ost\u00e1va len d\u00fafa\u0165, \u017ee nebude pln\u00e9 \u00faplne v\u0161etko. Nakoniec sa mi bez probl\u00e9mov dar\u00ed necha\u0165 auto na ju\u017enom konci jazera. Nie je ve\u013ek\u00e9 a n\u00e1m sa ni\u010d nestane, ke\u010f sa trochu prejdeme. Parkovn\u00e9 neplat\u00edm v automate, ale pomocou aplik\u00e1cie EasyPark, preto\u017ee neviem, ako dlho budeme pre\u010d. Jedin\u00e9, na \u010do si mus\u00edme da\u0165 pozor je, aby sme neparkovali dlh\u0161ie ako do \u00f4smej ve\u010der – to sa tu toti\u017e nesmie. (Hodina parkovania stoj\u00ed dve eur\u00ed\u010dka a celodenn\u00e9 parkovanie od \u00f4smej r\u00e1no do \u00f4smej ve\u010der \u0161trn\u00e1s\u0165 eur.)<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Trv\u00e1 n\u00e1m nieko\u013eko min\u00fat vr\u00e1ti\u0165 sa do bodu, z ktor\u00e9ho chceme vyr\u00e1\u017ea\u0165, ale prech\u00e1dzka je to pr\u00edjemn\u00e1 a pekn\u00e1, ani sa nenazd\u00e1m a u\u017e sme pri drevenej b\u00fadke ozna\u010denej ve\u013ek\u00fdm n\u00e1pisom Shuttle Monte Piana.<\/a> „Vorrei tre biglietti, per favore,“ hovor\u00edm pani a dod\u00e1vam, \u017ee chceme cestu hore aj dole. Nie je to lacn\u00e9, ale po \u0161tvrtku sa moje kolen\u00e1 za\u010dali intenz\u00edvne preteka\u0165 s prav\u00fdm \u010dlenkom o to, \u010do ma bude bolie\u0165 viac. Ani Jankovi seniorovi sa pri n\u00e1vrate nechce str\u00e1vi\u0165 dve hodiny miestami celkom prudk\u00fdm klesan\u00edm. Rad\u0161ej si to v pohode o to dlh\u0161ie u\u017eijeme hore. (Cesta len hore stoj\u00ed 15,- eur na osobu, cesta tam a sp\u00e4\u0165 23,- eur na osobu. Deti ber\u00fa ako dospel\u00fdch, nemaj\u00fa \u017eiadnu z\u013eavu. L\u00edstky sa vopred k\u00fapi\u0165 nedaj\u00fa a d\u017e\u00edpy prem\u00e1vaj\u00fa ka\u017ed\u00fdch 20 min\u00fat, v pr\u00edpade potreby \u010dastej\u0161ie.)<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Po chv\u00edli post\u00e1vania s l\u00edstkami v ruke n\u00e1s k sebe vol\u00e1 star\u0161\u00ed p\u00e1n. Z l\u00edstkov n\u00e1m odtrh\u00e1va \u010das\u0165 „Andata“ a otv\u00e1ra dvere na d\u017e\u00edpe. V\u0161etci traja si sad\u00e1me dozadu, Janino v strede, aby videl dopredu a nebolo mu zle. Za na\u0161imi sedadlami je d\u017e\u00edp vybaven\u00fd dvoma lavicami, tak\u017ee sa tam vo v\u00e4\u010d\u0161om alebo men\u0161om pohodl\u00ed m\u00f4\u017ee odviez\u0165 \u010fal\u0161\u00edch \u0161es\u0165 os\u00f4b. My ideme sami. \u0160of\u00e9r si p\u00fa\u0161\u0165a r\u00e1dio, jednou rukou dr\u017e\u00ed volant a v druhej vysiela\u010dku. K\u00fdm ideme p\u00e1smom lesa a okolo n\u00e1s vid\u00edm zelen\u00e9 svahy a pas\u00face sa kravy, v\u0161etko je v pohodi\u010dke. Situ\u00e1cia sa za\u010d\u00edna meni\u0165 pod sedlom Forcella Bassa (1880 m), ke\u010f sa pod nami objavuje na jednej strane slu\u0161n\u00fd strm\u00e1k, a od sedla Forcella Alta (1980 m) u\u017e r\u00fa\u010dku nad hlavou dr\u017e\u00edm tak pevne, a\u017e mi belej\u00fa h\u00e1nky a bol\u00ed ma ruka. To, \u010do sa vyhlasuje za cestu, je \u00fazke a pod nami je strm\u00fd zr\u00e1z. D\u017e\u00edp m\u00e1 samozrejme \u00faplne in\u00fd polomer ot\u00e1\u010dania ako na\u0161e Hyundai, tak\u017ee v t\u00fdch p\u00e1r ostr\u00fdch z\u00e1krut\u00e1ch m\u00e1m pocit, \u017ee mus\u00edme zletie\u0165 dole. Adrenal\u00edn dr\u017e\u00ed na uzde len vedomie, \u017ee p\u00e1n, ktor\u00fd sed\u00ed za volantom, absolvuje t\u00fato trasu po\u010das sez\u00f3ny nieko\u013eko razy denne a pozn\u00e1 ju ur\u010dite ako svoje vlastn\u00e9 top\u00e1nky.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Z d\u017e\u00edpu mieri n\u00e1\u0161 tat\u00edk rovno do chaty a ja s Janinom k malej kaplnke, aby som zahriala moju ma\u0161inku prv\u00fdmi fotkami. V\u0161ade naokolo sa preva\u013euj\u00fa biele, siv\u00e9 a takmer \u010dierne mraky. Pod\u013ea z\u00e1berov zo satelitu a predpovedn\u00fdch modelov ale viem, \u017ee pr\u0161a\u0165 n\u00e1m tu nebude, nech u\u017e by obla\u010dnos\u0165 naokolo vyzerala akoko\u013evek hrozivo. Po chv\u00edli vch\u00e1dzame do chaty aj my a Janko mi oznamuje, \u017ee p\u00e1n za barom nehovor\u00ed anglicky. Taliansky si p\u00fdtam k\u00e1vu a pre Janina kolu, vymen\u00edme si p\u00e1r zdvorilostn\u00fdch fr\u00e1z a ja si popri pop\u00edjan\u00ed tej ich minik\u00e1vi\u010dky obzer\u00e1m knihy o mieste, ktor\u00e9 sa chyst\u00e1me presk\u00fama\u0165. Vraciam sa k p\u00e1novi a p\u00fdtam sa ho, ktor\u00e1 kniha je najlep\u0161ia ako sprievodca – aby sme si v nej mohli \u010d\u00edta\u0165 o tom, \u010do pr\u00e1ve vid\u00edme a kadia\u013e ideme. „La lingua?“ p\u00fdta sa ma, aby z\u00fa\u017eil v\u00fdber.. „Inglese o italiano,“ odpoved\u00e1m a tak mi p\u00e1n pod\u00e1va dve \u00fatle kni\u017eo\u010dky v angli\u010dtine s pozn\u00e1mkou, \u017ee si ich pokojne m\u00f4\u017eem zobra\u0165 ku stolu a prezrie\u0165. Nakoniec vyhr\u00e1va s\u00edce drah\u0161\u00ed, ale lep\u0161ie spracovan\u00fd sprievodca, v ktorom s\u00fa aj dobr\u00e9 mapky.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Od chaty kop\u00edruje hlavn\u00e1 trasa nieko\u013ekod\u0148ov\u00fd prechod Dolomitmi Alta Via 3 a vedie pr\u00edjemnou tr\u00e1vnatou planinou plnou kvetov. Po prv\u00fdch p\u00e1r metroch sa od nej odde\u013euje alternat\u00edvna trasa 6A. T\u00e1 vedie \u00fabo\u010d\u00edm strmej strany Monte Piana a na viacer\u00fdch miestach je zaisten\u00e1 oce\u013eov\u00fdmi lanami. Chodn\u00edk je \u00fazky a v exponovanom ter\u00e9ne. Aj by som tadia\u013e \u0161la, ale nechcem, aby sme sa rozde\u013eovali, preto pokra\u010dujem s tat\u00edkom \u010falej po hlavnej cesti\u010dke. Pri \u010fal\u0161ej odbo\u010dke podrobne sk\u00famame mapu a zis\u0165ujeme, \u017ee je tu e\u0161te jedna alternat\u00edvna trasa ved\u00faca priamo k vrcholov\u00e9mu kr\u00ed\u017eu Monte Piana a je pr\u00edjemn\u00fdm kompromisom medzi exponovan\u00fdm „steigom“ a turistickou „dia\u013enicou“. Kone\u010dne stret\u00e1vame prv\u00e9 z\u00e1kopy. S\u00fa ni\u017e\u0161ie, zarastenej\u0161ie, ale k\u013eukatia sa v\u0161ade naokolo. \u010c\u00edm bli\u017e\u0161ie k vrcholov\u00e9mu kr\u00ed\u017eu sme, t\u00fdm je z\u00e1kopov viac a s\u00fa hlb\u0161ie. Na chv\u00ed\u013eu sa v nich s Janinom doslovne str\u00e1came, kr\u00e1\u010dame hist\u00f3riou a tipujeme, \u010do kde bolo. Tat\u00edk n\u00e1s \u010dak\u00e1 niekde na doh\u013ead vrcholu a n\u00e1m zo z\u00e1kopov tr\u010dia len hlavy, pr\u00edpadne n\u00e1s nie je vidie\u0165 v\u00f4bec. Ke\u010f pozer\u00e1m na tie kamenn\u00e9 steny obrasten\u00e9 tr\u00e1vou a r\u00f4znofarebn\u00fdmi kvetmi, a\u017e sa mi nechce veri\u0165, \u017ee po\u010das prvej svetovej vojny tu z\u00farili krut\u00e9 boje medzi talianskou a rak\u00faskou arm\u00e1dou, pri ktor\u00fdch zahynulo 14 000 – aj ke\u010f pravdou je, \u017ee viac \u017eivotov si zobrali krut\u00e9 zimn\u00e9 podmienky, lav\u00edny a strm\u00e9 \u00fabo\u010dia klesaj\u00face k Lago di Landro ne\u017e bitky. Bojovalo sa tu dva roky (1915 – 1917) a boje, ktor\u00e9 sa na t\u00fdchto dvoch kopcoch odohrali, sa dodnes pova\u017euj\u00fa za najurputnej\u0161ie a najkrvavej\u0161ie v celej prvej svetovej vojne. Talianska kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 arm\u00e1da mala s\u00edce zjavn\u00fa prevahu \u010do do techniky aj po\u010dtov, no aj tak nebola schopn\u00e1 doby\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00e9 body okupovan\u00e9 Rak\u00fa\u0161anmi. Hist\u00f3ria z toho vin\u00ed najm\u00e4 nekompetentnos\u0165 vo velen\u00ed a fakt, \u017ee sa boje odohr\u00e1vali na dovtedy nezn\u00e1mom terit\u00f3riu, s ktor\u00fdm vojaci nemali sk\u00fasenosti – vysoko v hor\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Pod vrcholom Monte Piana (2324 m) n\u00e1s \u010dak\u00e1 prekvapenie. Najsk\u00f4r lezieme rebr\u00edkom dole do malej jaskynky, aby sme z nej na inom konci vyliezli v \u00fazkom kotli. Na n\u00e1protivnej stene je vchod do \u010fal\u0161ej jaskyne. Akur\u00e1t z nej vylieza otec so synom a s nad\u0161en\u00edm n\u00e1m hovoria, \u017ee to nie je len jaskynka \u010di skaln\u00fd previs, ale hotov\u00fd labyrint chodieb. Zap\u00ednam baterku na mobile (\u010delovku som so sebou nebrala, v\u00f4bec mi to nenapadlo – ale ur\u010dite by sa mi na tejto t\u00fare nie jedenkr\u00e1t zi\u0161la), d\u00e1vam ho do ruky Janinovi a idem za n\u00edm dnu. Hne\u010f za vstupom sa chodba rozdvojuje – jedna ide mierne hore a druh\u00e1 do\u013eava a mierne dole. Zahneme do \u013eava a onedlho sme na \u010fal\u0161ej kri\u017eovatke. Takto to pokra\u010duje e\u0161te nieko\u013eko min\u00fat, kedy s\u00fa jednotliv\u00e9 chodby popretk\u00e1van\u00e9 strie\u013e\u0148ami a dierami v skal\u00e1ch, z ktor\u00fdch sa d\u00e1 n\u00e1dherne pozorova\u0165 okolie. Za\u010d\u00ednam sa pomaly str\u00e1ca\u0165 a tak vel\u00edm n\u00e1vrat, k\u00fdm sa e\u0161te ako tak dok\u00e1\u017eem orientova\u0165 a som schopn\u00e1 s istotou ur\u010di\u0165, kde sme odbo\u010dili do akej chodby. Pomocou oce\u013eov\u00e9ho lana sa \u0161plh\u00e1me hore kr\u00e1tkym \u00fasekom kom\u00ednu a prid\u00e1vame sa k tat\u00edkovi, ktor\u00fd n\u00e1s netrpezlivo \u010dak\u00e1 pod vrcholov\u00fdm kr\u00ed\u017eom.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Mra\u010dn\u00e1 sa okolo n\u00e1s nepr\u00edjemne s\u0165ahuj\u00fa, ale na rozdiel od mojej osobnej rosni\u010dky si z nich \u0165a\u017ek\u00fa hlavu nerob\u00edm. Som si ist\u00e1 t\u00fdm, \u017ee nad nami pr\u0161a\u0165 nebude. Janko m\u00e1 na to in\u00fd n\u00e1zor a okrem toho za\u010d\u00edname by\u0165 v\u0161etci traja hladn\u00ed. Kamz\u00edk dost\u00e1va energetick\u00fd g\u00e9l, rosni\u010dka kon\u010d\u00ed s prote\u00ednovou ty\u010dinkou a ja zdlabnem p\u00e1r gumen\u00fdch cukr\u00edkov. Svi\u017en\u00fdm tempom pokra\u010dujeme do sedla Forcella dei castrati (2201 m) medzi Monte Piana a Monte Piano a k\u00fdm n\u00e1m nikto do cesty nestavia \u017eiadne z\u00e1kopy, zo vzdialenosti od druh\u00e9ho vrcholov\u00e9ho kr\u00ed\u017ea ukrajujeme celkom r\u00fdchlo. N\u00e1\u0161 postup zastavuje z\u00e1kop s vykopanou a vymurovanou dierou do skaly. „Taliani len kopali, ale Rak\u00fa\u0161ania aj bet\u00f3novali,“ poznamen\u00e1va Janko senior pri poh\u013eade na kolm\u00e9 steny vchodu. Kamz\u00edk op\u00e4\u0165 p\u00fdta m\u00f4j mobil, na ktorom zap\u00ednam baterku a ideme dnu. K\u00fasok za vstupom pokra\u010duje tunel mierne dole a druh\u00fd na\u0148 nadv\u00e4zuje v\u013eavo. Ideme (znova) v\u013eavo a dost\u00e1vame sa k napoly zasypan\u00e9mu v\u00fdchodu. Janino sa ceze\u0148 bez probl\u00e9mov dostane, no mne neost\u00e1va in\u00e9 ako vr\u00e1ti\u0165 sa s mobilom v ruke nazad rovnakou cestou.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Kr\u00ed\u017e je na doh\u013ead. Janino tie\u017e. Chv\u00ed\u013eu. A potom zrazu zmizne. Ke\u010f vkro\u010d\u00edm na skaln\u00fa plat\u0148u, ktor\u00e1 je okolo kr\u00ed\u017ea, pochop\u00edm. Nie je plat\u0148a ako plat\u0148a. T\u00e1to je popretk\u00e1van\u00e1 \u00fazkymi kan\u00e1likmi (nie, toto nevytvoril \u010dlovek, toto vytvorila pr\u00edroda), do ktor\u00fdch sa m\u00f4j mal\u00fd kamz\u00edk bez probl\u00e9mov zmest\u00ed a patri\u010dne si to vychutn\u00e1va. S poh\u013eadom upret\u00fdm na Monte Specie (2204 m), Picco di Vallandro (2839 m) a Croda Rossa D\u00b4Ampezzo (3140 m) sa bl\u00ed\u017eim k priepasti pod nami. Dole v zna\u010dnej h\u013abke vidie\u0165 kr\u00e1snu zeleno-modr\u00fa hladinu Lago di Landro a mierne vpravo od n\u00e1s sa k\u013eukat\u00ed v\u00fdstupov\u00fd turistick\u00fd chodn\u00edk ved\u00faci od tohto jazera. Kedysi som pr\u00e1ve n\u00edm chcela \u00eds\u0165 hore, ale akon\u00e1hle som vlani zistila, \u017ee sa to d\u00e1 aj v relat\u00edvnom pohodl\u00ed d\u017e\u00edpu, strm\u00e9 steny a \u00fazky chodn\u00edk v exponovanom ter\u00e9ne ma prestal l\u00e1ka\u0165. <\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Chodn\u00edkom a z\u00e1kopmi sa vraciame nazad do sedla. Jankovi sa medzi t\u00fdm podarilo chyti\u0165 sign\u00e1l a overi\u0165 si na radare, \u017ee t\u00e1 obla\u010dnos\u0165 nad nami naozaj nie je da\u017e\u010fov\u00e1 a mierne spomalil. K\u00fdm cestou ku kr\u00ed\u017eu Monte Piano som si vychutn\u00e1vala v\u00fdh\u013eady na Croda Rossa D\u00b4Ampezzo, Monte Cristallo di Misurina (2768 m), La Cesta (2768 m), Punto Sorapis (3205 m) \u010di Punte Tre Sorelle (3005 m), teraz sa koch\u00e1m poh\u013eadmi na Monte Rudo Grande (2818 m), Torre dei Scarperi (2674 m), Sasso di Sesto (2539 m), Monte Paterno (2744 m), Tre Cime a Cadini di Misurina. Je to celkom vtipn\u00e9. V\u0161etci sa chc\u00fa dosta\u0165 na Tre Cime. Pritom tu hne\u010f ved\u013ea s\u00fa dve nen\u00e1padn\u00e9 hory oddelen\u00e9 mal\u00fdm sedlom, z ktor\u00fdch je \u010faleko kraj\u0161\u00ed v\u00fdh\u013ead na v\u0161etky svetov\u00e9 strany a kde je len zop\u00e1r turistick\u00fdch nad\u0161encov. \u017diadna hlava na hlave, \u017eiadni „lapa\u010di fotiek“, \u017eiadne nevesty v svadobn\u00fdch \u0161at\u00e1ch z \u00c1zie, ktor\u00e9 sa chc\u00fa na instagrame chv\u00e1li\u0165 fotkami z Cadini di Misurina. Prip\u00fa\u0161\u0165am, \u017ee za t\u00fdch 79,- eur za cestu d\u017e\u00edpom by sme pomaly mohli by\u0165 na Tre Cime 24 hod\u00edn, ale tento v\u00fdlet si u\u017e\u00edvam \u010faleko viac ako pondelkov\u00fd okruh okolo susedn\u00fdch ve\u017e\u00ed. <\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Zo sedla Forcella dei castrati sa dr\u017e\u00edme viac v\u013eavo. Nechceme sa vraca\u0165 tou istou cestou, ktorou sme \u0161li z hory Monte Piana. Hrebe\u0148 Sorapisu poctivo dr\u017e\u00ed b\u00farku a lejak na svojich ju\u017en\u00fdch svahoch a len p\u00e1r obl\u00e1\u010dikom dovol\u00ed pobozka\u0165 ostr\u00e9 vrcholky. Pri poh\u013eade viac na z\u00e1pad je jasn\u00e9, \u017ee v meste\u010dku Cortina D\u00b4Ampezzo leje ako z krhly. Nad nami sa obla\u010dnos\u0165 trh\u00e1 a d\u00e1va n\u00e1dej na trochu slnie\u010dka. Jan\u00edk si poskakuje po \u00fazkom hlinenom chodn\u00ed\u010dku uprostred l\u00faky plnej bielych, \u017elt\u00fdch, modr\u00fdch a fialov\u00fdch kvetov a te\u0161\u00ed sa na obed na chate. Do tej sa vraciame o druhej, kuchy\u0148a je otvoren\u00e1 do pol tretej. Star\u00e9ho p\u00e1na za barom sa p\u00fdtam, \u010di e\u0161te maj\u00fa nie\u010do na jedenie a ke\u010f mu potvrdzujem, \u017ee chceme nie\u010do tepl\u00e9, posiela n\u00e1s k stolu \u010d\u00edslo \u0161es\u0165. Onedlho je pri n\u00e1s star\u0161ia pani, ktor\u00e1 n\u00e1m pod\u00e1va jed\u00e1lne l\u00edstky s vysvetlen\u00edm, kde je menu v akom jazyku. Nechcem si necha\u0165 ujs\u0165 \u010fal\u0161iu pr\u00edle\u017eitos\u0165 pracova\u0165 na mojich jazykov\u00fdch schopnostiach a tak sa s \u0148ou p\u00fa\u0161\u0165am do debaty po taliansky. <\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Posilnen\u00ed cestovinami a polievkou si pred cestou e\u0161te prezer\u00e1me expon\u00e1ty v malom s\u00fakromnom m\u00fazeu, ktor\u00e9 je priamo tu na chate. Pred tre\u0165ou sa l\u00fa\u010dime aj so star\u00fdm p\u00e1nom aj s \u010da\u0161n\u00ed\u010dkou, ktor\u00e1 n\u00e1m doniesla jedlo a ideme von. Akur\u00e1t prich\u00e1dza d\u017e\u00edp. Te\u0161\u00edme sa, \u017ee nemus\u00edme dlho \u010daka\u0165, ale \u0161of\u00e9r n\u00e1s r\u00fdchlo schlad\u00ed oznamom, \u017ee dole ide o p\u00e4tn\u00e1s\u0165 min\u00fat. Spolu s nami sa v d\u017e\u00edpe vezie aj rodinka, \u010do obedovala na chate pri ved\u013eaj\u0161om stole. Na spodnom parkovisku sa v\u0161etci l\u00fa\u010dime, \u0161of\u00e9rovi \u010fakujeme za bezpe\u010dn\u00fa jazdu a my sa okolo Lago di Misurina vraciame nazad k autu. Je takmer pol piatej, ke\u010f odch\u00e1dzame a nech\u00e1vame v\u00fdchodn\u00e9 Dolomity za sebou.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Na posledn\u00fd de\u0148 na\u0161ej j\u00falovej dovolenky predpovede hl\u00e1sia vo Valle Aurina d\u00e1\u017e\u010f a dokonca s\u00fa vydan\u00e9 v\u00fdstrahy pred b\u00farkami. R\u00e1no sa preto bud\u00edme zav\u010dasu a na ra\u0148ajky odch\u00e1dzame hne\u010f na ich za\u010diatku, aby sme sa \u010do najsk\u00f4r presunuli do Dolomitov. Na\u0161\u00edm cie\u013eom je dvojvrchol Monte Piana a Monte Piano ved\u013ea zn\u00e1mych Tre Cime. Parkovisko pre […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":6561,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[23,56],"tags":[],"class_list":["post-6455","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-dolomity","category-vylety-s-detmi","eq-blocks"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6455","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=6455"}],"version-history":[{"count":12,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6455\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6585,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6455\/revisions\/6585"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/6561"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=6455"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=6455"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=6455"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}