{"id":6395,"date":"2025-07-02T15:13:31","date_gmt":"2025-07-02T13:13:31","guid":{"rendered":"https:\/\/hiking-guide.sk\/?p=6395"},"modified":"2025-07-02T16:04:20","modified_gmt":"2025-07-02T14:04:20","slug":"lungauer-kalkspitze","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/hiking-guide.sk\/?p=6395","title":{"rendered":"Lungauer Kalkspitze"},"content":{"rendered":"\n

Trasa – Ursprungalm – Oberer Giglaschee – Znachsattel – Akarscharte – Lungauer Kalkspitze – Obersee – Brotrinnl – Ursprungalm<\/strong><\/p>\n\n\n\n

\"\"
Unsprungalm<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Po n\u00e1v\u0161teve benz\u00ednky sa v nede\u013eu r\u00e1no preplet\u00e1me uli\u010dkami Rormoosu a trochu bl\u00fadime. V mieste, kde sa stret\u00e1vaj\u00fa Preunegg a Zainerweg d\u00e1vame zbohom civiliz\u00e1cii a ako tak \u0161irokej asfaltke a prech\u00e1dzame nedokon\u010denou m\u00fdtnicou. Brzd\u00edm, aby kamera mohla na\u010d\u00edta\u0165 moju \u0160PZ a po jej potvrden\u00ed pokra\u010dujem \u010falej. (L\u00edstok na dan\u00fd de\u0148 som kupovala vopred cez internet<\/a> – d\u00e1 sa tak urobi\u0165 od tohto roka. L\u00edstok plat\u00ed od vami zvolenej hodiny (alebo hodiny prejazdu cez m\u00fdtnicu) dvan\u00e1s\u0165 hod\u00edn, ak \u010das prekro\u010d\u00edte, mus\u00edte zaplati\u0165 \u010fal\u0161ie parkovn\u00e9. Na l\u00edstok sa nevz\u0165ahuje \u017eiadna z\u013eava cez Sommercard.)<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Giglachseehutte<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Na rak\u00faskych, slovinsk\u00fdch a talianskych cest\u00e1ch som u\u017e za\u017eila v\u0161eli\u010do. Ale toto je rozhodne topka. Cesta je \u00fazka, dve vozidl\u00e1 sa v protismere len tak neobehn\u00fa, musia sa vyh\u00fdba\u0165. Dole to nie je ve\u013ek\u00fd probl\u00e9m, adrenal\u00edn prich\u00e1dza a\u017e po p\u00e1r kilometroch, ke\u010f za\u010d\u00edname nabera\u0165 nadmorsk\u00fa v\u00fd\u0161ku – zhruba kilometer za Moarhofalm. Prv\u00fa s\u00e9riu es\u00ed\u010dkov\u00fdch z\u00e1krut sa mi na tom mojom Hyundai s motorom 1.4 mpi (spo\u013eahliv\u00e1 benz\u00ednov\u00e1 atmosf\u00e9ra) a pln\u00fdm autom dar\u00ed prejs\u0165 na dvoje\u010dke. Druh\u00e1 s\u00e9ria z\u00e1krut je v\u00e4\u010d\u0161ia chu\u0165ovka – tu sa do dvojky nepok\u00fa\u0161am ani len preradi\u0165 a modl\u00edm sa, aby som neprehriala motor. Ako bonus t\u00e1 \u0161otolina na nie\u010dom, \u010do kedysi mohlo by\u0165 asfaltkou, nepr\u00edjemne pod\u0161mykuje. D\u00fafam, \u017ee v protismere nestretneme auto. Naozaj netu\u0161\u00edm, kde a ako by som sa mu vyhla. Spolieham sa na to, \u017ee je skoro r\u00e1no a ke\u010f, tak v\u0161etci mieria rovnak\u00fdm smerom ako my. V momente, ako vid\u00edm parkovisko, niet na svete \u0161\u0165astnej\u0161ieho \u010dloveka.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Poh\u013ead na Oberer Giglachsee<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Je osem r\u00e1no, vonku je svie\u017eo a svieti slnie\u010dko. \u00c1ut je na parkovisku po\u017eehnane, no s\u00fadiac pod\u013ea orosen\u00fdch skiel majitelia spali na chat\u00e1ch v okol\u00ed. Ke\u010f m\u00e1me v\u0161etko, \u010do potrebujeme (a ja tento raz aj iontov\u00fd n\u00e1poj a \u017eelat\u00ednov\u00e9 cukr\u00edky z pumpy pre pr\u00edpad n\u00fadze), pomali\u010dky sa vyd\u00e1vame za nov\u00fdm dobrodru\u017estvom. Neprejdeme ani desa\u0165 krokov a so Sylviou u\u017e fot\u00edme – ona mobilom, ja mojou „ultra\u013eahkou“ zrkadlovkou (dnes som ale stat\u00edv nechala v kufri auta). Za sebou po\u010dujeme zvuk kolies na \u0161otoline. Prich\u00e1dzaj\u00fa prv\u00ed turisti. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Kampspitze a mas\u00edv Dachsteinu v pozad\u00ed<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Za prvou z\u00e1krutou sa n\u00e1m usaden\u00e1 pod kopcami v celej svojej kr\u00e1se odha\u013euje Unsrpungalm – usadlos\u0165 s nieko\u013ek\u00fdmi dreven\u00fdmi dom\u010dekmi. Z pravej strany sa nad \u0148ou t\u00fd\u010di Kampspitze (2390 m), zozadu na \u0148u dolieha Steiriche Kalkspitze (2459 m) a my nevieme, kam h\u013eadie\u0165 sk\u00f4r. Ke\u010f sa dostato\u010dne pokoch\u00e1me, za\u010d\u00edname na \u0161irokej zv\u00e1\u017enici nabera\u0165 v\u00fd\u0161kov\u00e9 metre. Sylvia sa od n\u00e1s odde\u013euje a ide \u00fazkym chodn\u00edkom popri potoku, aby mohla dos\u00fdtosti foti\u0165 miestnu fl\u00f3ru. T\u00e1 je, mimochodom, \u00faplne in\u00e1 ako bola v\u010dera okolo jazera Riesachsee<\/a>. K\u00fdm v sobotu sme videli nespo\u010detn\u00e9 mno\u017estvo orchide\u00ed druhu vstava\u010dovec Fuchsov, \u013ealiu zlatohlav\u00fa, \u013eubovn\u00edk bodkovan\u00fd \u010di d\u00fa\u0161k\u00fa tymi\u00e1nov\u00fa, tu n\u00e1m spolo\u010dnos\u0165 robia najm\u00e4 \u017elt\u00e9 a biele hlavy kvetov z \u010delade astrovit\u00fdch. Ob\u010das zahliadneme aj d\u00fa\u0161ku tymi\u00e1nov\u00fa, ale po orchide\u00e1ch ani pamiatky. Je ve\u013emi zauj\u00edmav\u00e9 sledova\u0165 v praxi, ak\u00e1 je pr\u00edroda rozmanit\u00e1 a premenliv\u00e1 (a to sme len pribli\u017ene 10km vzdu\u0161nou \u010diarou a dve doliny od miesta, kde sme boli v sobotu).<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Jazer\u00e1 Giglachsee, Kampspitze v\u013eavo, v pozad\u00ed za jazerami ako posledn\u00fd Hochwildstelle (2747 m) – ten \u0161pic v strede<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Ako naber\u00e1me v\u00fd\u0161kov\u00e9 metre a bl\u00ed\u017eime sa k jazer\u00e1m Giglachsee, pri sp\u00e4tnom poh\u013eade sa n\u00e1m za\u010d\u00edna odkr\u00fdva\u0165 mas\u00edv Dachsteinu. Prech\u00e1dzame popri p\u00e4te hrebe\u0148a tiahn\u00faceho sa od Hochwurzenu a zrazu sme pri jazere a rovnomennej chate. Spolo\u010dnos\u0165 n\u00e1m okrem p\u00e1r turistov robia aj kozy a kravy, ktor\u00e9 neodmyslite\u013ene patria ku koloritu alpskej pr\u00edrody. H\u013ead\u00edm smerom ku Unterer Giglachsee, pri ktorom som bola vlani v okt\u00f3bri <\/a>a z\u00e1rove\u0148 obdivujem v\u0161etko, \u010do som vtedy kv\u00f4li obla\u010dnosti a hmle nevidela. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Steirische Kalkspitze<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Na chv\u00ed\u013eu sa zastavujeme na chate s \u00famyslom da\u0165 si nejak\u00fa t\u00fa k\u00e1vu a mo\u017eno kol\u00e1\u010dik a posilni\u0165 sa pred \u010fal\u0161\u00edm v\u00fdstupom, ale po chv\u00edli odch\u00e1dzame. Pred chatou post\u00e1va mno\u017estvo \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa navz\u00e1jom l\u00fa\u010dia a mne doch\u00e1dza, \u017ee sa asi e\u0161te pod\u00e1vaj\u00fa ra\u0148ajky pre t\u00fdch, \u010do tam spali. Sad\u00e1me si na skaly ne\u010faleko chaty a posil\u0148ujeme sa vlastn\u00fdmi z\u00e1sobami. Okolo n\u00e1s prech\u00e1dza p\u00e1n so psom a ja veselo poznamen\u00e1m „ak\u00fd fe\u0161\u00e1\u010disko“. P\u00e1n sa rovnako veselo plynulou sloven\u010dinou op\u00fdta, ktor\u00e9ho z nich m\u00e1m na mysli. \ud83d\ude00 Cestou do sedla Znachsattel (2059 m) sa e\u0161te nieko\u013eko razy obch\u00e1dzame, p\u00fdta sa n\u00e1s, ak\u00e9 m\u00e1me pl\u00e1ny a zvestuje n\u00e1m, kde v\u0161ade u\u017e bol. Znachsatell je na min\u00fatku mierne m\u00e4t\u00face. Na skal\u00e1ch v\u013eavo je zna\u010dka aj s \u010d\u00edslom chodn\u00edka, ale do prava ide \u010fal\u0161\u00ed chodn\u00edk. Bez sign\u00e1lu sa n\u00e1m mapy nedar\u00ed na\u010d\u00edta\u0165 a tak prem\u00fd\u0161\u013eame, kadia\u013e pokra\u010dova\u0165. Nakoniec vysvitne, \u017ee chodn\u00edk ved\u00faci vpravo hore ide len na nejak\u00fa v\u00fdhliadku. Ideme \u010falej po trase \u010d. 702 (trasa \u010d. 770 kles\u00e1 a\u017e do obce Weisspriach na ju\u017enej strane pohoria Schladminger Tauern). <\/p>\n\n\n\n

\"\"
V\u00fdh\u013ead na ly\u017eiarske stredisko Obertauern a Hohe Tauern v pozad\u00ed<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Postupne sa n\u00e1m otv\u00e1raj\u00fa kraj\u0161ie a kraj\u0161ie v\u00fdh\u013eady a jedin\u00e9, \u010do ma pri niektor\u00fdch mrz\u00ed je postavenie slnka. Pro foten\u00ed oproti nemu mi nepom\u00f4\u017ee ani polariza\u010dn\u00fd filter. Gr\u00e9tka s Kikou si id\u00fa svoj\u00edm tempom, ja so Sylviou zase svoj\u00edm. Kde sa d\u00e1, tam diev\u010dat\u00e1 posed\u00e1vaj\u00fa na skal\u00e1ch \u010dakaj\u00fac na n\u00e1s a potom (zase chv\u00ed\u013eu) spolo\u010dne pokra\u010dujeme. Bl\u00ed\u017ei sa \u010das obeda, na oblohe nad nami niet ani mr\u00e1\u010dika a oskar za\u010d\u00edna riadne pripeka\u0165. V sedle Akarscharte (2315 m) sme pribli\u017ene o pol dvan\u00e1stej a pred z\u00e1vere\u010dn\u00fdm v\u00fd\u0161\u013eapom ku vrcholov\u00e9mu kr\u00ed\u017eu si d\u00e1vame kr\u00e1tku pauzu. Pred hor\u00fa\u010davou n\u00e1s zachra\u0148uj\u00fa len ob\u010dasn\u00e9 z\u00e1vany vetriska – no ke\u010f pr\u00eddu, stoj\u00ed to za to.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Op\u00e4\u0165 jazer\u00e1 Giglachsee a poh\u013ead na v\u00fdchod<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Posilnen\u00e9 cukrom, iontov\u00fdm n\u00e1pojom a vodou zahajujeme posledn\u00fdch 160 v\u00fd\u0161kov\u00fdch metrov k vrcholu. Chodn\u00edk vedie kame\u0148mi a \u0161otolinou a tam, kde by bolo st\u00fapanie pr\u00edli\u0161 prudk\u00e9, sa k\u013eukat\u00ed ako u\u017eovka v lese. Baby mi zmizli niekde za ohybom, Sylvia je podo mnou a rovnako ako ja, aj ona si vychutn\u00e1va v\u00fdh\u013eady na v\u0161etky svetov\u00e9 strany po svojom – foten\u00edm v\u0161etk\u00e9ho mo\u017en\u00e9ho aj nemo\u017en\u00e9ho. S poh\u013eadom upret\u00fdm na ly\u017eiarske stredisko Obertauern a \u010falej na zasne\u017een\u00e9 \u0161t\u00edty N\u00e1rodn\u00e9ho parku Hohe Tauern stoj\u00edm na \u0161otoline a v tichu sa koch\u00e1m. Rak\u00faske Alpy pr\u00e1ve pre tak\u00e9to otvoren\u00e9 v\u00fdh\u013eady zbo\u017e\u0148ujem a sobota bola len malou ochutn\u00e1vkou toho, \u010do Schladminger Tauern skr\u00fdvaj\u00fa. Ale najm\u00e4 – nebola som kv\u00f4li chorobe a zn\u00ed\u017eenej kapacite p\u013e\u00fac v „kop\u010dekoch“ nieko\u013eko mesiacov a v tejto chv\u00edli si uvedomujem, ako ve\u013emi mi to ch\u00fdbalo. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Posledn\u00fd \u00fasek k vrcholov\u00e9mu kr\u00ed\u017eu<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Za es\u00ed\u010dkami n\u00e1s \u010dak\u00e1 \u00fazky \u0161trkov\u00fd chodn\u00edk v strmom ter\u00e9ne a tu u\u017e je naozaj nevyhnutn\u00e9 ma\u0165 pevn\u00fd krok a netrpie\u0165 z\u00e1vratmi (neodpor\u00fa\u010dam \u00eds\u0165 sem v zlom po\u010das\u00ed alebo ke\u010f je mokro – m\u00f4\u017ee sa \u0161m\u00fdka\u0165). Na viacer\u00fdch miestach chodn\u00edk striedaj\u00fa vyhladen\u00e9 skaly a ja sa pristihujem pri tom, ako rozm\u00fd\u0161\u013eam, \u010di sa mi naozaj chce \u00eds\u0165 a\u017e ku kr\u00ed\u017eu alebo to ot\u00e1\u010dam a idem nazad. Nie \u017ee by som nevl\u00e1dala, sk\u00f4r sa nec\u00edtim \u00faplne komfortne. S kr\u00ed\u017eom na doh\u013ead sa rozhodujem pokra\u010dova\u0165 – bola by \u0161koda to vzda\u0165 tak bl\u00edzko k cie\u013eu. Kika mi rob\u00ed vrcholovku, ja si fot\u00edm v\u0161etky svetov\u00e9 strany a s pr\u00edchodom Sylvie si d\u00e1vam na prav\u00e9 koleno ort\u00e9zu. Pali\u010dky zatia\u013e nech\u00e1vam pripevnen\u00e9 na batohu. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Poh\u013ead smerom na Grossglockner a Grossvenediger v Hohe Tauern, Obertauern stredisko v popred\u00ed<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Sp\u00e4\u0165 v sedle sme za necel\u00fdch dvadsa\u0165 min\u00fat, sad\u00e1me si na skaly a \u010dak\u00e1me na posledn\u00fa z n\u00e1s. Pred jednou popoludn\u00ed vyr\u00e1\u017eame k Oberh\u00fcttensee a chate Oberh\u00fctte, na ktorej sa pl\u00e1nujeme poriadne najes\u0165. Zostupov\u00e1 cesta je najsk\u00f4r celkom pohodln\u00e1, ale po p\u00e1r min\u00fatach sa men\u00ed na v\u00fd\u017eivn\u00e9 popoliezanie \u0161m\u00fdkaj\u00facim sa \u0161trkom a skalkami. Ob\u010das si mus\u00edme h\u013eada\u0165 svoju vlastn\u00fa trasu, aby sme sa bezpe\u010dne dostali ni\u017e\u0161ie. V\u0161etky sa zhodujeme na tom, \u017ee smerom hore by sa n\u00e1m to asi \u0161liapa\u0165 nechcelo.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Poh\u013ead z vrchola na juh – s Hochgollingom ako najvy\u0161\u0161\u00edm vrcholom Niedere Tauern<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Ke\u010f sme kone\u010dne pri jazere, s ned\u00f4verou h\u013ead\u00edm na hrebe\u0148 s vrcholmi Mitterkarspitze (2149 m), Kranzlh\u04e7hohe (2095 m) a Meregg (2235 m) a sna\u017e\u00edm sa n\u00e1js\u0165 sedlo Brotrinnl (2088 m), ktor\u00fdm vedie na\u0161a n\u00e1vratov\u00e1 trasa k autu. Vid\u00edm nie\u010do, \u010do pripom\u00edna chodn\u00edk, ale v\u0161etko je v tak strmom ter\u00e9ne, \u017ee sa mi nechce veri\u0165, \u017ee by to malo \u00eds\u0165 pr\u00e1ve tadia\u013e. Na chate sa posil\u0148ujeme poriadnym jedlom, dop\u013a\u0148ame z\u00e1soby vody, natierame sa opa\u013eovac\u00edmi kr\u00e9mami a op\u00fa\u0161\u0165ame civiliz\u00e1ciu, aby sme nabrali posledn\u00fdch pribli\u017ene 230 v\u00fd\u0161kov\u00fdch metrov, k\u00fdm n\u00e1s bude u\u017e \u010daka\u0165 iba klesanie. A \u00e1no, trasa vedie presne tadia\u013e, kadia\u013e som si myslela.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Zostupov\u00fd chodn\u00edk k jazeru<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Spo\u010diatku sa ide s\u00edce nam\u00e1havo, ale relat\u00edvne pohodlne. Slnko ne\u00faprosne pra\u017e\u00ed na na\u0161e chrbty a my sa pot\u00edme ako tie povestn\u00e9 som\u00e1re v kufroch. Podchv\u00ed\u013eou stoj\u00edme, aby sme sa vyd\u00fdchali a oto\u010dili sa slnie\u010dku \u010delom – nech p\u00e1li aj na in\u00e9 \u010dasti tela. Prv\u00fdch sto v\u00fd\u0161kov\u00fdch metrov m\u00e1me za sebou ani nevieme ako. U\u017e „len“ stotridsa\u0165. V takmer kolmom su\u0165ovitom ter\u00e9ne. Zva\u017eujem ka\u017ed\u00fd krok. Pred t\u00fdm, ne\u017e skuto\u010dne nohu za\u0165a\u017e\u00edm, sk\u00fa\u0161am stabilitu kamienkov a kame\u0148ov, na ktor\u00e9 ju chcem postavi\u0165, aby sa podo mnou ne\u0161mykli. Ne\u010dakala by ma zrovna prech\u00e1dzka ru\u017eovou z\u00e1hradou. Moje nov\u00e9 Columbie PeakFreak II Outdry<\/a> dr\u017eia na v\u0161etkom ako prilepen\u00e9 a ja sa v duchu vyte\u0161ujem, \u017ee m\u00e1m alternat\u00edvu ku goretexov\u00fdm merellom, ktor\u00e9 nos\u00edm nie len na turistiku, ale aj ako zimn\u00e9 top\u00e1nky do roboty a z roboty. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Oberhutte, d\u00e1vame si neskor\u00fd obed<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Kotol pod samotn\u00fdm sedlom je \u010do do sklonu a \u010do do n\u00e1ro\u010dnosti ter\u00e9nu asi najhor\u0161\u00ed. Ale u\u017e sme takmer hore a s viacer\u00fdmi zast\u00e1vkami, kedy Gr\u00e9tke ostalo nevo\u013eno po v\u00fddatnom obede a n\u00e1slednom strmom v\u00fd\u0161\u013eape, sme v sedle po p\u00e4\u0165desiatich min\u00fatach od odchodu z chaty. Aj ke\u010f je to fajn v\u00fdkon, je pred nami minim\u00e1lne hodina klesania na parkovisko a \u010das pokro\u010dil. V duchu si hovor\u00edm, \u017ee budem rada, ak sa do Bratislavy vr\u00e1time o desiatej. Na koleno op\u00e4\u0165 pripev\u0148ujem ort\u00e9zu, palice rad\u0161ej nech\u00e1vam v batohu a rezk\u00fdm krokom za\u010d\u00ednam ukrajova\u0165 z posledn\u00fdch dva a pol kilometra dole do doliny. Prizn\u00e1vam, v tomto bode u\u017e nie som ve\u013emi kolegi\u00e1lna, ale za\u010d\u00ednam c\u00edti\u0165 prav\u00fd \u010dlenok (lebo sa podvedome aj napriek ort\u00e9ze sna\u017e\u00edm od\u013eah\u010dova\u0165 koleno) a \u013eav\u00e9 koleno, na ktorom ort\u00e9zu nem\u00e1m. Diev\u010dat\u00e1 nech\u00e1vam za sebou a tak r\u00fdchlym tempom, ako ma moje robokopovsk\u00e9 telo pust\u00ed kr\u00e1\u010dam dole. Sklon svahu je pr\u00edjemn\u00fd, chodn\u00edk tie\u017e. Asi tak do polovice, od ktorej u\u017e \u010dlovek umiestnenie chodn\u00edka sk\u00f4r tipuje ne\u017e si n\u00edm je ist\u00fd. Je to tu \u010dist\u00e1 divo\u010dina, no na druhej strane – dostala som sa do lesa, ktor\u00fd ma ako tak chr\u00e1ni pred ne\u00faprosn\u00fdmi slne\u010dn\u00fdmi l\u00fa\u010dmi. Na chate som sa s\u00edce poctivo ponatierala opa\u013eovac\u00edm kr\u00e9mom, ale hor\u00fa\u010dava mi u\u017e je nepr\u00edjemn\u00e1 a ja som v\u010fa\u010dn\u00e1 za nov\u00fd iontov\u00fd n\u00e1poj<\/a>, ktor\u00fd som si ned\u00e1vno objedn\u00e1vala cez m\u00f4jho tr\u00e9nera a ktor\u00fd na tejto t\u00fare testujem prv\u00fd raz. Ke\u010f ni\u010d in\u00e9, nec\u00edtim sa dehydrovan\u00e1 a rozhodne vl\u00e1dzem lep\u0161ie ako v sobotu po\u010das \u010faleko nen\u00e1ro\u010dnej\u0161ej t\u00fary.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Vid\u00edte t\u00fa cestu hore? Nie? Bu\u010fte radi \ud83d\ude00<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Vych\u00e1dzam z lesa, obzer\u00e1m sa za seba, \u010di neuvid\u00edm moje spolo\u010dn\u00ed\u010dky a ke\u010f po nich niet ani ch\u00fdru ani slychu, rozhodujem sa pokra\u010dova\u0165 k autu. Aspo\u0148 pootv\u00e1ram dvere a poriadne ho vyvetr\u00e1m, aby sme si nesadali do pojazdnej sauny. Neprejdem ani desa\u0165 krokov ke\u010f po\u010dujem, ako na m\u0148a kri\u010d\u00ed Kika. Nakoniec neboli za mnou a\u017e tak \u010faleko. Vraciam sa k nim, sklad\u00e1me sa na tr\u00e1ve pri potoku a v\u0161etky \u0161tyri sa vyz\u00favame z top\u00e1nok a pono\u017eiek, aby sme si v studenej vode schladili nam\u00e1han\u00e9 chodidl\u00e1. Vodou z potoka zo seba zm\u00fdvam aj prach a opa\u013eovac\u00ed kr\u00e9m, nech sa v aute m\u00f4\u017eem poriadne ponatiera\u0165 pantenolom. Je p\u00e1r min\u00fat po pol \u0161iestej, navrhujem, aby sme sa pohli. Sylvia ost\u00e1va a nat\u00e1\u010da a fot\u00ed si zur\u010diaci pot\u00f4\u010dik a rastlinky okolo neho. Nevad\u00ed, nem\u00e1me sa kde strati\u0165, dobehne n\u00e1s. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Prv\u00e1, pomerne nen\u00e1ro\u010dn\u00e1 \u010das\u0165 v\u00fdstupu do sedla Brotrinnl<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Sauna v aute nakoniec nie je tak zl\u00e1. K\u00fdm sa poprez\u00favame, poprezliekame, ja vyzunknem dva \u0161umiv\u00e9 aspir\u00edny a v\u0161etky od\u013eah\u010d\u00edme svoje tel\u00e1 o nepotrebn\u00e9 tekutiny, stihne sa vyvetra\u0165. O \u0161iestej sme na tej \u00fa\u017easne z\u00e1\u017eitkovej ceste, po ktorej pred asi pol hodinou klesali dva autobusy (neverila by som, \u017ee sa tam autobus dostane, keby som to nevidela na vlastn\u00e9 oko). Ako na tej \u00fazkej ceste d\u00e1vali tie es\u00ed\u010dkov\u00e9 z\u00e1kruty netu\u0161\u00edm. Ja sa pri t\u00fdch pravoto\u010div\u00fdch mus\u00edm v\u017edy mierne nadvihn\u00fa\u0165, aby som v\u00f4bec videla, kam idem a \u010di nechyt\u00e1m prav\u00fdmi kolesami svah. V\u0161etky \u0161tyri sa svorne modl\u00edme, aby sme v protismere nestretli \u017eiadne vozidlo. Prv\u00e1 s\u00e9ria z\u00e1krut so strm\u00fdm zr\u00e1zom je za nami ke\u010f zo m\u0148a v tieni stromov vylet\u00ed \u0161\u0165avnat\u00e9 „kuuuuuur….“ – oproti ide dod\u00e1vka. \u0160\u0165astie n\u00e1m praje – sme v mieste kde sa to, \u010do sa vyd\u00e1va za cestu, mierne roz\u0161iruje a na mojej strane je miesto ur\u010den\u00e9 na to, aby sa tu dve vozidl\u00e1 id\u00face oproti sebe vyhli. Druh\u00fa s\u00e9riu es\u00ed\u010dok tie\u017e absolvujeme bez prekvapenia a najhor\u0161iu \u010das\u0165 m\u00e1me za sebou. \u010eal\u0161ie aut\u00e1 stret\u00e1vame a\u017e v \u00fadol\u00ed, kde s vyh\u00fdban\u00edm sa nie je tak ve\u013ek\u00fd probl\u00e9m ako hore. Nedokon\u010den\u00e1 m\u00fdtnica mi d\u00e1va zelen\u00fa (odch\u00e1dzame hodinu pred t\u00fdm, ako n\u00e1m m\u00e1 presta\u0165 plati\u0165 parkovn\u00e9) a my sa vraciame do civiliz\u00e1cie. Aby sa n\u00e1m \u0161tvorhodinov\u00e1 cesta domov pred\u013a\u017eila na viac ako \u0161es\u0165 hod\u00edn, lebo \u010do? Lebo v Judenburgu bola ve\u013ek\u00e1 cena Rak\u00faska a Slov\u00e1ci, \u010ce\u0161i, Poliaci a Ma\u010fari si to nemohli necha\u0165 ujs\u0165. Prv\u00e1 z\u00e1pcha n\u00e1s spoma\u013euje u\u017e pri Leobene, ale t\u00e1 je len na p\u00e1r kilometrov a str\u00e1came tu pribli\u017ene dvadsa\u0165 min\u00fat. Druh\u00e1 z\u00e1pcha za\u010d\u00edna pri Langewangu a plynulou tridsiatkou sa tiahne a\u017e k odpo\u010d\u00edvadlu Gloggnitz za tunelmi. <\/p>\n\n\n\n

Pred t\u00fdm posledn\u00fdm odbo\u010dujem na pumpu. Niektor\u00e9 z n\u00e1s to u\u017e fakt potrebuj\u00fa. Blb\u00e9 je, \u017ee rovnak\u00fd n\u00e1pad ako ja mali \u0161tyri z\u00e1jazdov\u00e9 autobusy a asi tridsa\u0165 osob\u00e1kov. Nemus\u00edm sa zrejme rozpisova\u0165 o d\u013a\u017eke radu na toalety. Sk\u00fa\u0161ame kr\u00edky. Ke\u010f mi Gr\u00e9tka na moju ot\u00e1zku, \u010di to bolo v tej tme v pohode odpoved\u00e1, \u017ee evidentne nebola prv\u00e1, kto to miesto vyu\u017eil, hovor\u00edm si, \u017ee e\u0161te vydr\u017e\u00edm. Och, a to sme e\u0161te nevedeli, do \u010doho po tej tme ch\u00fa\u010fa diev\u010da st\u00fapilo. Neprejde ani min\u00fata a my znova stoj\u00edme, aby sa Gr\u00e9tka vyzula a zabalila \u0161\u0165astn\u00e9 top\u00e1nky do igelitky. Po tomto u\u017e mus\u00edme ma\u0165 len \u0161\u0165astie. Dnes u\u017e sme za\u017eili fakt v\u0161etko. Je takmer polnoc, ke\u010f kone\u010dne parkujem v Petr\u017ealke. Ale nevad\u00ed – v\u00edkend st\u00e1l za to. \ud83d\ude42<\/p>\n\n\n\n

Za\u010diatok a koniec trasy<\/td>parkovisko Unsprungalm (22,- eur\/12 hod\u00edn)<\/td><\/tr>
D\u013a\u017eka trasy<\/td>13 km<\/td><\/tr>
Prev\u00fd\u0161enie<\/td>cca 1150 m<\/td><\/tr>
Trvanie trasy<\/td>n\u00e1m to trvalo 9 a pol hodiny s ve\u013ea pauzami<\/td><\/tr><\/tbody><\/table><\/figure>\n\n\n
\n
\"\"<\/figure>\n<\/div>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Trasa – Ursprungalm – Oberer Giglaschee – Znachsattel – Akarscharte – Lungauer Kalkspitze – Obersee – Brotrinnl – Ursprungalm Po n\u00e1v\u0161teve benz\u00ednky sa v nede\u013eu r\u00e1no preplet\u00e1me uli\u010dkami Rormoosu a trochu bl\u00fadime. V mieste, kde sa stret\u00e1vaj\u00fa Preunegg a Zainerweg d\u00e1vame zbohom civiliz\u00e1cii a ako tak \u0161irokej asfaltke a prech\u00e1dzame nedokon\u010denou m\u00fdtnicou. Brzd\u00edm, aby kamera […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":6421,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[21],"tags":[],"class_list":["post-6395","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-stajersko","eq-blocks"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6395","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=6395"}],"version-history":[{"count":14,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6395\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6440,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6395\/revisions\/6440"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/6421"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=6395"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=6395"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=6395"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}