{"id":6152,"date":"2024-10-21T20:51:25","date_gmt":"2024-10-21T18:51:25","guid":{"rendered":"https:\/\/hiking-guide.sk\/?p=6152"},"modified":"2024-10-22T10:12:02","modified_gmt":"2024-10-22T08:12:02","slug":"k-jazeram-giglachsee-a-duisitzkarsee-v-pohori-schladminger-tauern","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/hiking-guide.sk\/?p=6152","title":{"rendered":"K jazer\u00e1m Giglachsee a Duisitzkarsee v pohor\u00ed Schladminger Tauern"},"content":{"rendered":"\n

Cez v\u00edkend 19.-20.10.2024 som p\u00f4vodne chcela Janina zobra\u0165 prespa\u0165 na \u017diarsku chatu, v nede\u013eu z nej vyst\u00fapi\u0165 na Baranec a vr\u00e1ti\u0165 sa do Bratislavy. K\u00fdm sa v\u0161ak predpovede po\u010dasia jednozna\u010dne zhodli na tom, \u017ee bude pekne, chata bola obsaden\u00e1. Okrem toho predo\u0161l\u00e9 dva v\u00edkendy som kamz\u00edka aj s jeho sesternicou \u0165ahala kde-kade a on si chcel „kone\u010dne odd\u00fdchnu\u0165“. Povedala som si, \u017ee by to mo\u017eno neu\u0161kodilo ani mojim kolen\u00e1m, ktor\u00e9 sa e\u0161te st\u00e1le nespam\u00e4tali z nepr\u00edjemn\u00e9ho zostupu od Roh\u00e1\u010dskych plie<\/a>s, a tak som nepl\u00e1novala ni\u010d. Vydr\u017ealo mi to asi tak do piatku, kedy som za\u010dala po\u0161ku\u013eova\u0165 po Seckauer Zinken (2397 m). Necel\u00e9 tri hodiny cesty a\u017e na parkovisko pri chate Untere Bodenh\u00fctte by sa dalo zvl\u00e1dnu\u0165, ot\u00e1zkou bolo len to, \u010di sa na t\u00fato \u010das\u0165 Rak\u00faska predpovede vylep\u0161ia alebo nie. U\u017e som bola takmer rozhodnut\u00e1, ke\u010f mi v mailovej schr\u00e1nke prist\u00e1l infolist zo str\u00e1nky Schladming-Dachstein<\/a> reklamuj\u00faci dve z celkovo dev\u00e4\u0165desiatich siedmich jazier Schladminger Tauern, Giglachsee. \u010co som urobila? Pozrela som si predpove\u010f po\u010dasia a bolo mi jedno, \u017ee na parkovisko je to viac ako tri a pol hodiny.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

V nede\u013eu ma o 2:30 nad r\u00e1nom bud\u00ed hlasn\u00e1 hudba. Po n\u00e1v\u0161teve toalety sa vraciam do postele s t\u00fdm, \u017ee ak by som aj i\u0161la do Schladmingu, st\u00e1le m\u00e1m minim\u00e1lne hodinu \u010das na sp\u00e1nok. Ten u\u017e samozrejme neprich\u00e1dza, ja to nie\u010do po tretej vzd\u00e1vam a mierim do k\u00fape\u013ene. V kuchyni si zohrievam \u010daj, aby som so sebou mala v termoske na t\u00fare nie\u010do tepl\u00e9, vy\u0165ahujem z chladni\u010dky tuniakov\u00e9 sendvi\u010de a v\u0161etko \u010do najtich\u0161ie bal\u00edm k u\u017e pripraven\u00fdm veciam. O pol \u0161tvrtej sed\u00edm v aute a op\u00fa\u0161\u0165am Bratislavu. Cesty s\u00fa pr\u00e1zdne, do Schladmingu prich\u00e1dzam pred svitan\u00edm, bez zdr\u017eania prech\u00e1dzam okolo lanoviek ved\u00facich na Planai a st\u00fapam do dedinky Rohrmoos. Za \u0148ou prudko odbo\u010dujem do \u013eava do Obertalu a pomedzi sporadicky pohoden\u00e9 po\u013enohospod\u00e1rske udalosti pokra\u010dujem \u00fazkou asfaltovou cestou \u010fal\u0161\u00edch p\u00e4\u0165 kilometrov k parkovisku Hopfreisen. Pomaly za\u010d\u00edna svita\u0165 a cez hmlu sa predieraj\u00fa prv\u00e9 slne\u010dn\u00e9 l\u00fa\u010de. Na mikinu s tri\u010dkom obliekam hybridn\u00fa Columbiu <\/a>a na nohavice zipsujem zateplen\u00fa suk\u0148u. Bojujem s t\u00fdm, \u010di ma\u010dky necha\u0165 v aute alebo ich hodi\u0165 do batohu, ke\u010f\u017ee idem „len“ do v\u00fd\u0161ky cca 2000 m – nakoniec si hovor\u00edm, \u017ee v\u0161ak chrb\u00e1t odnesie a lep\u0161ie ich ma\u0165 ako sa niekde kv\u00f4li snehu oto\u010di\u0165 tak, ako sme sa s Jan\u00edkom v j\u00fani ot\u00e1\u010dali vo Valle Aurina<\/a>. <\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Turistick\u00fd rozcestn\u00edk mi oznamuje, \u017ee ku (na zimu u\u017e zatvorenej) Ignaz-Mattis h\u00fctte (1980 m) mi to bude trva\u0165 tri a pol hodiny. Naopak ku Duisitzkarsee len dve. Poradie jazier mi je viac menej jedno, ale po chv\u00ed\u013eke v\u00e1hania sa dr\u017e\u00edm cesty \u010d\u00edslo 776 – hlavn\u00fdm cie\u013eom s\u00fa Giglachsee, Duisitzkarsee bude pr\u00edjemn\u00fdm doplnkom, ale ak u\u017e sa mi nebude chcie\u0165 alebo mi to bude dlho trva\u0165, m\u00f4\u017eem sa od Ignaz-Mattis h\u00fctte vr\u00e1ti\u0165 rovnakou cestou sp\u00e4\u0165 k autu.Prv\u00fa hodinu je trasa neskuto\u010dne nudn\u00e1. \u010clovek jednoducho ide lesom, kdesi napravo po\u010duje hu\u010da\u0165 potok a mal\u00e9 kask\u00e1dy a pred sebou (a nad sebou) vid\u00ed skaln\u00fa stenu, o ktorej predpoklad\u00e1, \u017ee ju treba ob\u00eds\u0165 a dosta\u0165 sa nad \u0148u. Jedin\u00fdm spestren\u00edm je voda te\u010d\u00faca priamo chodn\u00edkom, ktor\u00fa treba rozumne obch\u00e1dza\u0165 (m\u00e1m s\u00edce goretexov\u00e9 merelly, ale aj tie m\u00f4\u017eu ma\u0165 svoje medze a ke\u010f mi voda nate\u010die do top\u00e1nky vrchom, ani goretex ma nezachr\u00e1ni). Fun\u00edm, dych\u010d\u00edm a pot\u00edm sa ako som\u00e1r v kufri. Prv\u00e1 ide dole Columbia a v tesnom z\u00e1vese suk\u0148a. Ke\u010f prich\u00e1dza \u010das vyzliec\u0165 mikinu a osta\u0165 len v tielku a tri\u010dku, uvedomujem si, \u017ee hybridku som r\u00e1no len nar\u00fdchlo brala do ruky, lebo ruksak u\u017e bol pln\u00fd. Fo\u0165\u00e1k m\u00e1m s\u00edce na krku, ale aj tak ide mikina iba okolo p\u00e1sa. V\u0161ak \u010do, mo\u017eno sa o chv\u00ed\u013eu ochlad\u00ed. <\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Skaln\u00e1 stena, ktor\u00e1 mi robila spolo\u010dnos\u0165 od prv\u00fdch v\u00fd\u0161kov\u00fdch metrov, je za mnou. Alebo sk\u00f4r – ved\u013ea m\u0148a. Chodn\u00edk pokra\u010duje ponad potok Giglabach, ktor\u00fd hu\u010d\u00ed skaliskami a vytv\u00e1ra men\u0161ie a v\u00e4\u010d\u0161ie vodop\u00e1diky. Zastavujem, kone\u010dne sa nie\u010d\u00edm koch\u00e1m a aj bez stat\u00edvu sa sna\u017e\u00edm foti\u0165 s dlh\u0161ou uz\u00e1vierkou. St\u00fapanie sa na chv\u00ed\u013eu zmier\u0148uje, aby ma doviedlo k l\u00fake Lackneralm, ktorej dominuje men\u0161ia hospod\u00e1rska usadlos\u0165. S\u00fadiac pod\u013ea tvaru okien na pr\u00edzem\u00ed je od jari do jesene ur\u010den\u00e1 p\u00e1r kravk\u00e1m nejak\u00e9ho miestneho farm\u00e1ra. K\u00fdm fot\u00edm, vyh\u00fdbam sa obschnut\u00fdm a zmrznut\u00fdm lajn\u00e1m a sledujem okolie. Na pravej strane sa nado mnou t\u00fd\u010di hrebe\u0148 Vogelsandgu (2150 m) a predo mnou Giglabach a \u010fal\u0161ie dva bezmennn\u00e9 potoky padaj\u00fa dole v desiatky metrov vysok\u00fdch vodop\u00e1doch, aby sa na \u010distinke znovu spojili do jedn\u00e9ho toku. Ten kri\u017euj\u00fa dve vratk\u00e9 dreven\u00e9 l\u00e1vky, za ktor\u00fdmi moja zna\u010dka pokra\u010duje op\u00e4\u0165 (prekvapivo) lesom. Na chv\u00ed\u013eu sa nap\u00e1ja na \u0161irok\u00fa lesn\u00fa cestu, ktor\u00e1 v sez\u00f3ne pravdepodobne sl\u00fa\u017ei na z\u00e1sobovanie usadlosti a odvoz nadojen\u00e9ho mlieka, ale i na z\u00e1sobovanie ch\u00e1t okolo Giglachsee (popravde, keby som pri jazere nevidela odstaven\u00e9 ter\u00e9nne auto, neverila by som, \u017ee sa tam fakt d\u00e1 \u00eds\u0165 motorizovane). <\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Prest\u00e1vam sledova\u0165 zna\u010dku, v\u0161ak kde by som sa tu len mohla strati\u0165? Sta\u010d\u00ed \u00eds\u0165 hore a dr\u017ea\u0165 sa cesty, nie? Ehm, no…nie \ud83d\ude00 \u010co v\u00e1m poviem – s rados\u0165ou si nad jedn\u00fdm r\u00fabaniskom fot\u00edm dolinu pod sebou a posielam domov fotku, \u017ee aha ako som u\u017e vysoko, ke\u010f n\u00e1sledne zis\u0165ujem, \u017ee som s\u00edce na lesnej ceste, ale nie na trase 776. T\u00e1 vedie lesom a cesta si rob\u00ed \u0161irok\u00fd obl\u00fak. Nevad\u00ed, aspo\u0148 som sa vyhla prudk\u00e9mu st\u00fapaniu, ute\u0161ujem sa a o p\u00e1r min\u00fat som op\u00e4\u0165 na \u010dervenej. Nekone\u010dn\u00e9 a hlavne nudn\u00e9 st\u00fapanie mi d\u00e1va mierne zabra\u0165, tento rok som toho ve\u013ea nenachodila a cvi\u010denie dvakr\u00e1t do t\u00fd\u017ed\u0148a nie je to ist\u00e9 ako turistika. Ale – vytrvalo kladiem jednu nohu pred druh\u00fa a v dia\u013eke (alebo sk\u00f4r vo v\u00fd\u0161ke) u\u017e vid\u00edm sedlo, cez ktor\u00e9 mus\u00edm prejs\u0165, aby som sa dostala na planinu pod plesami. <\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Nad jazerom Landauersee (d\u00e1 sa k nemu dosta\u0165 aj od l\u00faky Lackneralm) si s\u00edce u\u017e\u00edvam prv\u00e9 lep\u0161ie v\u00fdh\u013eady, ale za\u010d\u00edna aj nepr\u00edjemne pofukova\u0165. A\u017e tak nepr\u00edjemne, \u017ee si obliekam mikinu a ruky strk\u00e1m do vreciek – nechce sa mi otv\u00e1ra\u0165 batoh a vy\u0165ahova\u0165 rukavice. Posledn\u00e9 prud\u0161ie v\u00fd\u0161kov\u00e9 metre a ja sa kone\u010dne ocit\u00e1m v raji (rozumej – obklopen\u00e1 horsk\u00fdmi \u0161t\u00edtmi, ktor\u00e9 VID\u00cdM, nie iba tu\u0161\u00edm). V\u00edta ma \u010fal\u0161ia hospod\u00e1rska usadlos\u0165 postaven\u00e1 medzi ruinami nejakej inej, star\u0161ej. F\u00faka ako bl\u00e1zniv\u00e9, Lugauer Kalkspitze (2471 m) je v oblakoch a ja si gratulujem, \u017ee sa mi chcelo \u00eds\u0165 o p\u00e1r desiatok kilometrov a min\u00fat navy\u0161e. V oblakoch by som v porovnate\u013enej nadmorskej v\u00fd\u0161ke asi bola aj na Seckauer Zinken. Koch\u00e1m sa a spoma\u013eujem. T\u00e1to z\u00e1vere\u010dn\u00e1 \u010das\u0165 v\u00fdstupu k jazer\u00e1m je pohodov\u00e1 a pr\u00edjemn\u00e1, a to aj napriek vetru a preva\u013euj\u00facim sa mrakom, ktor\u00e9 kon\u0161tantne zatie\u0148uj\u00fa slnko a zni\u017euj\u00fa teplotu o nieko\u013eko stup\u0148ov. Napravo od seba fot\u00edm \u00fabo\u010dia vrchom ktor\u00fdch vedie zn\u00e1ma nieko\u013ekod\u0148ov\u00e1 Schladmingertauern Hohenweg, na \u013eavo sa sna\u017e\u00edm o\u010dami n\u00e1js\u0165 chodn\u00edk ved\u00faci k Duisitzkarsee (dar\u00ed sa to mi len \u010diasto\u010dne). Je \u0161tvr\u0165 na jeden\u00e1s\u0165, ke\u010f \u0161tudujem tabule na rozcestn\u00edku pod jazerami. K m\u00f4jmu \u010fal\u0161iemu cie\u013eu je to dve a pol hodiny. Medzi\u010das m\u00e1m celkom dobr\u00fd, tak\u017ee pl\u00e1ny zatia\u013e meni\u0165 nechcem. K\u00fasok nad sebou vid\u00edm dreven\u00e9 chaty a za nimi tu\u0161\u00edm jazer\u00e1. Netrv\u00e1 dlho a som pri nich. Oblaky medzit\u00fdm prikryli v\u0161etk\u00fdch velik\u00e1nov, na ktor\u00fdch by sa dalo pozera\u0165, vr\u00e1tane ni\u017e\u0161ie polo\u017een\u00e9ho sedla Preunnegsattel (1950 m) a chaty Giglachsee h\u00fctte (1950 m) nad zadn\u00fdm jazerom Giglachsee. Nevad\u00ed, prejdem sa aspo\u0148 ku Ignaz-Mattis h\u00fctte a mo\u017eno sa v\u00fdh\u013eady zlep\u0161ia. <\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Nezlep\u0161uj\u00fa sa. Pod chatou si d\u00e1vam tekut\u00e9 magn\u00e9zium, vyber\u00e1m po\u017eive\u0148 a po ceste nazad k rozcestn\u00edku sa k\u0155mim. Od pol \u00f4smej, kedy som dojedla aj druh\u00fd tuniakov\u00fd sendvi\u010d, ubehlo nieko\u013eko hod\u00edn, ktor\u00e9 som navy\u0161e str\u00e1vila viac ne\u017e akt\u00edvne (drviv\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inu v\u00fd\u0161kov\u00fdch metrov, \u010do na tejto t\u00fare mus\u00edm prekona\u0165, u\u017e m\u00e1m \u00faspe\u0161ne za sebou). Mimochodom, spomenula som, \u017ee ak si odmysl\u00edm partiu, ktor\u00e1 dole parkovala zarovno so mnou a ktor\u00e1 vyrazila hore k\u00fdm ja som sa obliekala, nestretla som \u017eivej du\u0161e? Prv\u00fdch turistov stret\u00e1vam a\u017e tu, aj to len sporadicky. Ke\u010f vezmem do \u00favahy, \u017ee ide o jednu z frekventovanej\u0161\u00edch tr\u00e1s v oblasti Schladminger Tauern, gratulujem si, \u017ee som sem pri\u0161la a\u017e teraz v okt\u00f3bri. <\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Ne\u00faprosn\u00fd vietor \u017eenie vpred nie len mraky, ale aj moje vlasy. Mohla som si zobra\u0165 \u0161iltovku. Na mikinu si d\u00e1vam vestu a na ruky kone\u010dne rukavice. Odp\u00e1jam sa z trasy 776 a pokra\u010dujem po tej, ktor\u00e1 je \u010d\u00edslovan\u00e1 ako 775. Traverzom popod Grobfeldspitze (2358 m), Giglachalmspitze (2352 m) a Maurspitzen (2333 m) by ma mala dovies\u0165 a\u017e k jazeru Duisitzkarsee a nazad k autu. St\u00fapanie je miestami prud\u0161ie, ale moje nohy to u\u017e akosi nevn\u00edmaj\u00fa. Viac pozornosti venujem tej n\u00e1dhere, ktor\u00e1 sa mi s naberan\u00fdmi v\u00fd\u0161kov\u00fdmi metrami postupne odkr\u00fdva a ke\u010f sa mi kone\u010dne ukazuje i mas\u00edv Dachsteinu, zastavujem a koch\u00e1m sa. V jednej chv\u00edli mi zadrn\u010dia hodinky – zase m\u00e1m na chv\u00ed\u013eu sign\u00e1l. Vyber\u00e1m mobil a vol\u00e1m domov, aby som chlapcov uistila, \u017ee som v poriadku (priebe\u017ene im s\u00edce posielam spr\u00e1vy cez whatsapp, ale tie ost\u00e1vaj\u00fa po v\u00e4\u010d\u0161inu d\u0148a nedoru\u010den\u00e9). Je takmer \u0161tvr\u0165 na jednu a ja odhadujem, \u017ee okolo tri\u0161tvrte na dve by som mohla by\u0165 pri Duisitzkarsee a o \u0161tvrtej na parkovisku. S Jankom si e\u0161te vymen\u00edme p\u00e1r detailov, mobil putuje nazad do batohu a ja pokra\u010dujem v ceste.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Za z\u00e1krutou ma \u010dak\u00e1 snehov\u00e9 pole. Nie je ve\u013ek\u00e9 a o\u010dividne n\u00edm pre\u0161li nie len t\u00ed jedin\u00ed dvaja turisti, ktor\u00ed zamierili na cestu 775 spolu so mnou. Prech\u00e1dzam n\u00edm aj ja a po p\u00e1r krokoch ma \u010dak\u00e1 \u010fal\u0161ie. E\u0161te men\u0161ie. Samotn\u00e9 snehov\u00e9 pole by nebolo probl\u00e9mom (v najhor\u0161om by som na nohy natiahla ma\u010dky). \u010co sa ako probl\u00e9m \u010drt\u00e1 je lav\u00ednou strhnut\u00fd chodn\u00edk, ktor\u00e9ho zvy\u0161ky s\u00fa pokryt\u00e9 maz\u013eav\u00fdm a \u0161myk\u013eav\u00fdm blatom. Sneh kon\u010d\u00ed tam, kde blato za\u010d\u00edna. Nad\u00e1vam si, \u017ee som palice nechala doma, lebo som bola leniv\u00e1 ich vl\u00e1\u010di\u0165 so sebou. Nem\u00e1m sa \u010doho chyti\u0165, kosodrevina je nieko\u013eko metrov nado mnou a v\u0161etka tr\u00e1va \u010di \u010du\u010doriedkov\u00e9 kr\u00edky s\u00fa bu\u010f pod snehom alebo pod blatom. Neost\u00e1va mi in\u00e9 ako \u00eds\u0165 na \u0161tyri a zadkom sa pos\u00fava\u0165 po snehu. Ten napodiv celkom dobre dr\u017e\u00ed a ja sa ne\u0161m\u00fdkam (a keby aj, proste by som sa po zadnici zviezla mo\u017eno desa\u0165 v\u00fd\u0161kov\u00fdch metrov dolu kotlom, nestalo by sa ni\u010d v\u00e1\u017ene – len by som tie metre musela v blbom ter\u00e9ne znovu nast\u00fapa\u0165). O blate sa to ist\u00e9 poveda\u0165 ned\u00e1. Na \u0161\u0165astie sa mi po p\u00e1r sekund\u00e1ch dar\u00ed zarazi\u0165 do neho p\u00e4tu \u013eavej nohy dostato\u010dne na to, aby som z\u00edskala potrebn\u00fa stabilitu a aby som sa presunula pravou nohou do tr\u00e1vy (ktor\u00e1 je s\u00edce mokr\u00e1 a ule\u017ean\u00e1, ale d\u00e1 sa po nej prejs\u0165 lep\u0161ie ako po blate – po ktorom sa prejs\u0165 ned\u00e1 v\u00f4bec). To mi umo\u017e\u0148uje preliez\u0165 ponad strhnut\u00fa \u010das\u0165, ale st\u00e1le som na \u0161tyroch. Ako p\u00ed\u0161em, tr\u00e1va je mokr\u00e1 a ule\u017ean\u00e1 – predstavuje s\u00edce lep\u0161\u00ed ter\u00e9n ako maz\u013eav\u00e9 blato, ale st\u00e1le to nie je nie\u010do, po \u010dom by \u010dlovek pre\u0161iel len tak „\u013eavou zadnou“, ako sa zvykne hovori\u0165. <\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

\u0160pinav\u00e9 a mokr\u00e9 ruky si chcem utrie\u0165 do u\u017e aj tak \u0161pinav\u00fdch nohav\u00edc. Kon\u010d\u00edm s e\u0161te \u0161pinav\u0161\u00edmi rukami – sneh bol zmie\u0161an\u00fd s blatom, tak\u017ee m\u00e1m hned\u00fd cel\u00fd zadok. \ud83d\ude00 Oko mi pad\u00e1 na mikinu, ale srdcu to ned\u00e1. Je biela (ak\u00fdmsi z\u00e1zrakom moje snehovo-bahnov\u00e9 dobrodru\u017estvo pre\u017eila bez ujmy). Po p\u00e1r metroch je nad chodn\u00edkom f\u013eak snehu, ruky utieram tam, hoci mi id\u00fa odmrzn\u00fa\u0165 prsty. Aspo\u0148 \u017ee f\u00faka\u0165 prestalo v momente, ako som za\u0161la do kotla pod Maurspitzen. So stabilitou ter\u00e9nu sa vraciam k predo\u0161l\u00e9mu tempu a o p\u00e1r min\u00fat som v bezmennom sedle nad jazerom Duisitzkarsee. Pod\u013ea mapy viem, \u017ee ma tu \u010dak\u00e1 p\u00e1r metrov zaistenej cesty, ale nemalo by to by\u0165 ni\u010d, \u010do by si vy\u017eadovalo \u0161peci\u00e1lnu v\u00fdstroj. Ani nie je. P\u00e1r v\u00fd\u0161kov\u00fdch metrov vedie strm\u00fdm skalnat\u00fdm ter\u00e9nom, do ktor\u00e9ho umiestnili skoby a k\u00e1bel, aby sa sch\u00e1dzal (alebo vych\u00e1dzal) \u013eah\u0161ie. Na jeho konci c\u00edtim pr\u00ed\u0161ern\u00fd smrad. „Akoby tu nie\u010do zdochlo,“ pomysl\u00edm si a ot\u00e1\u010dam sa v smere pokra\u010dovania zostupu. Zrak mi padne na ve\u013ek\u00fd chuchvalec bielej srsti. Na\u0161la som zdroj z\u00e1pachu.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

S ort\u00e9zou na pravom kolene opatrne sch\u00e1dzam dole. Ob\u00e1vam sa rovnak\u00e9ho stavu, ak\u00fd som za\u017eila pri zostupe od Roh\u00e1\u010dskych plies cez vodop\u00e1d na Adamcu\u013eu. Napriek tomu, \u017ee ter\u00e9n je tu skalnat\u00fd rovnako ako v Tatr\u00e1ch, je popretk\u00e1van\u00fd m\u00e4k\u0161ou lesnou p\u00f4dou a hlavne – nie s\u00fa tu tak\u00e9 obrovsk\u00e9 „schody“ z ve\u013ek\u00fdch tvrd\u00fdch kame\u0148ov. Ide sa mi viac menej dobre a koleno dr\u017e\u00ed. Som zhruba na konci strmej \u010dasti zostupu, ke\u010f mi do nosa udrie rovnak\u00fd z\u00e1pach ako tesne pod sedlom. Predo mnou na chodn\u00edku le\u017e\u00ed ohlodan\u00e1 zvieracia noha. Po prekonan\u00ed miernej vlny nevo\u013enosti (ale \u00e1no, ja viem – aj toto s\u00fa hory a pr\u00edroda, no \u010dlovek to na turistickom chodn\u00edku ne\u010dak\u00e1) nohu fot\u00edm, aby som ju nesk\u00f4r mohla uk\u00e1za\u0165 Jan\u00edkovi (matka roka \ud83d\ude00 ). Ter\u00e9n sa zo skaliek a sk\u00e1l men\u00ed na \u010disto lesn\u00fa cesti\u010dku pln\u00fa kore\u0148ov stromov. A bahna. Zase. Tu sa ale aspo\u0148 ne\u0161m\u00fdka a nie som v strmom svahu horsk\u00e9ho kotla. Akur\u00e1t \u017ee tr\u00e1va a mach klam\u00fa o tom, ako ve\u013emi s\u00fa podmo\u010den\u00e9, a ja kon\u010d\u00edm skoro po \u010dlenok ponoren\u00e1 v blate. Nu\u017e \u010do, nikdy nie je zl\u00e9 otestova\u0165 nepremokavos\u0165 goretexu. (Nepremokol. Jedin\u00e1 vlhkos\u0165 sa do top\u00e1nky dostala zvrchu od pono\u017eky.) Hned\u00e1 top\u00e1nka kr\u00e1sne lad\u00ed k m\u00f4jmu hned\u00e9mu zadku a zablaten\u00e9mu prav\u00e9mu l\u00fdtku. K\u00fdm zadok si odfoti\u0165 neviem, nohu \u00e1no – a tak domov s patri\u010dn\u00fdm koment\u00e1rom posielam obr\u00e1zok mojej nekone\u010dnej \u0161ikovnosti a dokonalosti.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Jazero Duisitzkarsee vyzer\u00e1 z v\u00fd\u0161ky kraj\u0161ie ako ke\u010f sa \u010dlovek ocitne pri \u0148om. Je to asi logick\u00e9, ke\u010f\u017ee zhora si jeden vie vychutna\u0165 kombin\u00e1ciu jazera s horami okolo. Nevad\u00ed, som tu a m\u00f4\u017eem si urobi\u0165 pomyseln\u00fd „z\u00e1rez“ v zozname nav\u0161t\u00edven\u00fdch miest. Sad\u00e1m si do tr\u00e1vy na podsed\u00e1k (ako keby to malo d\u00e1ky v\u00fdznam s u\u017e \u0161pinav\u00fdm zadkom, \u017ee?) a p\u00fa\u0161\u0165am sa do posledn\u00e9ho such\u00e9ho jedla, ktor\u00e9 m\u00e1m so sebou. Nie je to ve\u013emi pohodln\u00e9 – tak\u00e9to jesenn\u00e9 turistikovanie. \u010clovek nem\u00e1 \u0161ancu da\u0165 si tepl\u00e9 jedlo. Doma ma ale \u010dak\u00e1 hlivov\u00fd perkelt s dom\u00e1cou kned\u013eou, \u017ee s\u00fa v\u0161etky chaty na zimu pozatv\u00e1ran\u00e9 mi preto absol\u00fatne nevad\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

E\u0161te dve hodiny a som pri aute, hovor\u00edm si, ke\u010f bal\u00edm podsed\u00e1k a dop\u00edjam tepl\u00fd \u010daj. Zostupov\u00e1 trasa najsk\u00f4r kop\u00edruje \u0161irok\u00fa lesn\u00fa cestu ur\u010den\u00fa na z\u00e1sobovanie ch\u00e1t pri jazere, ale po p\u00e1r min\u00fatach sa od nej odp\u00e1ja a mieri k\u013eukat\u00fdmi skratkami strmo dole. Koleno si u\u017e u\u017eilo hodinov\u00fd zostup zo sedla k jazeru a za\u010d\u00edna sa oz\u00fdva\u0165. Idem preto pomali\u010dky a sna\u017e\u00edm sa na prav\u00fa nohu na\u0161\u013eapova\u0165 sk\u00f4r bokom, nie priamo. Trochu to pom\u00e1ha, ale \u010do kompenzujem t\u00fdmto pohybom, to sa odr\u00e1\u017ea na \u013eavom kolene. Meter za metrom, kame\u0148 a kore\u0148 za kame\u0148om a kore\u0148om sa bl\u00ed\u017eim k parkovisku Eschachalm, odkia\u013e je to k m\u00f4jmu autu e\u0161te pol hodina. Pri zvy\u0161koch d\u00e1kej \u0161achty d\u00e1vam batoh z chrbta dole a h\u013ead\u00e1m druh\u00fa ort\u00e9zu. \u013dav\u00e9 koleno to vzdalo. Parkovisko m\u00e1m s\u00edce na doh\u013ead, ale bodav\u00e1 boles\u0165 je ne\u00fastup\u010div\u00e1 a mne sa nechce spoma\u013eova\u0165 e\u0161te viac. <\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Pred tre\u0165ou som pri Eschachalm a o pol \u0161tvrtej som pri svojom aute. Gratulujem si, \u017ee som si do samostatnej ta\u0161ky zbalila n\u00e1hradn\u00e9 oble\u010denie vr\u00e1tane pono\u017eiek a barefoot top\u00e1nok. E\u0161te n\u00e1v\u0161teva toalety pri parkovisku a m\u00f4\u017eem vyrazi\u0165 na \u0161tvorhodinov\u00fa cestu domov. Navig\u00e1cia mi s\u013eubuje, \u017ee parkova\u0165 v Petr\u017ealke budem o pol \u00f4smej, to v\u0161ak e\u0161te netu\u0161\u00ed, \u017ee v smere do Viedne p\u00f4jdeme cez v\u00e4\u010d\u0161inu tunelov popod Semmering r\u00fdchlos\u0165ou 60km\/hod a \u017ee pumpa v dedinke Trautenfens, na ktorej tankujem v\u017edy, ke\u010f som v tejto oblasti, mi zhltne \u010fal\u0161\u00edch desa\u0165 min\u00fat, k\u00fdm sa uvo\u013en\u00ed stojan, k\u00fdm potom natankujem a zaplat\u00edm. Je takmer osem, ke\u010f odomyk\u00e1m dvere na na\u0161om byte a k\u00fdm uc\u00edtim n\u00e1dhern\u00fa v\u00f4\u0148u hlivov\u00e9ho perkeltu, ktor\u00fd po r\u00fdchlej sprche doslova zhltnem.<\/p>\n\n\n\n

Za\u010diatok a koniec trasy<\/td>Parkovisko Hopfreisen<\/td><\/tr>
D\u013a\u017eka trasy<\/td>18.5km<\/td><\/tr>
Prev\u00fd\u0161enie<\/td>1142 m<\/td><\/tr>
Trvanie trasy<\/td>8 hod\u00edn<\/td><\/tr><\/tbody><\/table><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Cez v\u00edkend 19.-20.10.2024 som p\u00f4vodne chcela Janina zobra\u0165 prespa\u0165 na \u017diarsku chatu, v nede\u013eu z nej vyst\u00fapi\u0165 na Baranec a vr\u00e1ti\u0165 sa do Bratislavy. K\u00fdm sa v\u0161ak predpovede po\u010dasia jednozna\u010dne zhodli na tom, \u017ee bude pekne, chata bola obsaden\u00e1. Okrem toho predo\u0161l\u00e9 dva v\u00edkendy som kamz\u00edka aj s jeho sesternicou \u0165ahala kde-kade a on si […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":6180,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[21],"tags":[],"class_list":["post-6152","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-stajersko","eq-blocks"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6152","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=6152"}],"version-history":[{"count":25,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6152\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6192,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6152\/revisions\/6192"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/6180"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=6152"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=6152"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/hiking-guide.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=6152"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}