Táto úchvatná zrúcanina, počas návštevy ktorej som sa cítila ako uprostred nejakej fantasy série, sa nachádza približne dve hodiny jazdy od Bratislavy, neďaleko známeho mesta Melk. Parkovať sa dá bezplatne priamo pri hrade – do navigácie si zadajte adresu Kuenringerstraße 13, 3394 Aggstein, Rakúsko. Úzka asfaltová cesta má na niektorých miestach sklon 20% a nie všade je možné vyhnúť sa oproti idúcemu autu (alebo autobusu).
Je dobré prísť hneď ráno okolo deviatej, aby sa vám nestalo, že nebudete mať kde zaparkovať (my sme prišli o pol desiatej a pár minút po nás na parkovisko dorazili dva zájazdové autobusy – a to sme hrad navštívili mimo hlavnú sezónu, v polovici októbra). Aj keby bolo parkovisko v čase vášho príchodu plné, parkovať sa dá i dole v dedine Aggstein a na hrad si to príjazdovou cestou môžete vyšliapať pešo.
Hrad je oficiálne múzeom a obvykle je otvorený od konca marca do konca októbra. V novembri sa na jeho nádvoriach počas víkendov konajú vianočné trhy – odporúčam ale overiť si tento údaj na ich webovej stránke. Vstupné bolo v sezóne 2024 za dospelého 8.50 a za dieťa 4.50. Pri kúpe lístkov si môžete zapožičať audio sprievodcu – je však len v nemčine. My sme si vystačili úplne v pohode bez neho.
Hrad bol postavený na skalnom výbežku nad Dunajom niekedy na začiatku dvanásteho storočia a na niektorých miestach hradné bralo doslovne obostavali. Kaplnka hradu sa dodnes využíva na svadby a krstiny.
S hradom Aggstein sa od jeho počiatkov spájalo meno zámožnej rodiny Kuenringovcov (okrem Aggsteinu vlastnili v oblasti Wachau niekoľko ďalších obdobných nehnuteľností). Počas obdobia, kedy im patril, bol hrad zrejme dvakrát zničený, preto sa z dvanásteho storočia veľa nezachovalo.
Posledným Kuenringom, ktorý sa v historických prameňoch uvádza ako vlastník Aggsteinu, bol Leuttold II (majiteľom hradu bol v období 1348 – 1355). Po jeho smrti hrad ešte viac chátral.
V pätnástom storočí prešiel Aggstein do vlastníctva šľachtica menom Jorg Scheck vom Wald – pridelil mu ho vtedajší vojvoda Albrecht V. (neskorší cisár Albrecht II.). Hrad bol prebudovaný – postavila sa už spomenutá kaplnka a okrem nej tiež trojposchodová “Frauenturm” (ženská veža). Zaujímavosťou je, že s menom tohto šľachtica sa spája aj časté prepadávanie obchodných lodí, ktoré sa plavili po Dunaji. Vzhľadom na jeho krutosť dostal hrad v tomto období nie príliš lichotivú prezývku „Schreckenwald” (Les teroru).
Po tom, čo bol Aggstein v šestnástom storočí vypálený Turkami, dostal sa do rúk prvej ženskej majiteľke, Anne von Polheim-Parz. Táto hrad prestavala v renesančnom štýle, no keďže nemala deti a nikto z jej dedičov nemal záujem platiť náklady na udržiavanie rozsiahlej nehnuteľnosti, začal Aggstein opäť chátrať.
Prvé pokusy o jeho záchranu sa datujú do devätnásteho storočia, kedy hrad prešiel do vlastníctva grófa Franza von Beroldingen. Snaha zachovať z ruín čo najviac pokračovala až do roku 2003, kedy zrúcanina prešla masívnou revitalizáciou. Práve tej Aggstein vďačí za to, ako vyzerá dnes – bola zrenovovaná kanalizácia (áno, je tu splachovacie WC), vodovodné potrubia, boli vybudované vyhliadkové plošiny a drevené schody uľahčujúce návštevníkom prechod zrúcaninou, a bola zrenovovaná aj Rytierska sála.
Od hradu vedie viacero turistických trás do okolitých lesov, vrátane niekoľkodňovej Jakobsweg. My sme mali v pláne ešte Hinterhaus a Kreuzstein, takže po tom, čo sa decká dosýtosti „vyblbli“ v zrúcaninách, zamierili sme rovno do auta.
PS: Upozornenie na záver. Cesta medzi Melkom a Aggsteinom bola v čase našej návštevy uzavretá. Podľa pána, ktorý obsluhuje kompu v dedinke Spitz, je uzavretá od mája 2024 kvôli zosuvu pôdy a nikto nevie, kedy ju opravia a sprejazdnia.
