V lete obyčajne väčšina ľudí nadáva na búrky a lejaky, ktoré môžu prísť (ak nesledujete predpovede počasia a vývin na radare) z minúty na minútu. A ktoré komplikujú plánovanie túr. Že budem v Alpách v druhej polovici augusta nadávať na krásne slnečné počasie by ma do tohto roku nenapadlo.
Aj vo výške 2000 m nad morom teploty bez problémov atakujú 30°C a ak človek naozaj chce ísť na väčšiu túru, musí začínať pred východom slnka, aby bol na obed minimálne na zostupe. Ok, vstávala som o pol šiestej, keď sme šli do Švajčiarska do pohoria Ebenalp – ale nechcela som si z toho urobiť zvyk. A tak sme posledné dni dovolenky strávili „labzovaním“ po okolitých lanovkách a spoznávali možnosti rodinného vyžitia.
Jedným z takýchto miest (a vlastne posledným z nich) bola aj lanovka v dedinke Sonntag uprostred biosférickej rezervácie Groβer Walsertal. Ide o vedľajšiu dolinu Walgau a jej názov „Walsertal“ je odvodený zo slova „Walsers“ označujúceho časť Germánov žijúcich v Alpách a sťahujúcich sa od Valais v priebehu trinásteho storočia do tejto oblasti.
V tom, prečo došlo k tak masívnemu sťahovaniu obyvateľstva, sa historici rozchádzajú. Jedni tvrdia, že to bolo preto, lebo sa Walseri nepohodli s feudálnymi pánmi, iní tvrdia, že v údolí Valais došlo masívnemu nárastu populácie a nimi dovtedy obývané územie už nedokázalo ľudí ďalej uživiť.
Nech už bolo tak alebo tak, Walseri si vybrali za svoj nový domov okúzľujúce miesto, ktoré ocenilo aj UNESCO. Prvý národný park Vorarlbergu sa neskôr stal biosférickou rezerváciou, v ktorej sa príroda a človek svojimi činnosťami a pôsobením navzájom ovplyvňujú pozitívne a ktorá je od roku 2000 zapísaná v zozname globálnych modelových regiónov pre trvalo udržateľný život a poľnohospodárstvo.
Dnes je táto lokalita známa približne dvestotridsiatimi značenými turistickými chodníkmi, rôznymi tematickými chodníkmi (vrátane toho, ktorý sme navštívili my), vysokohorskými usadlosťami, kde chovajú kravy a zásobujú okolie mliekom a výrobkami z neho, ale aj viac ako štyridsiatimi vrcholmi s výškou nad 2000 m či jazerom Seewand.
My sme zo všetkých týchto pokladov stihli len vyviezť sa lanovkou z obce Sonntag a prejsť sa ku grilovaciemu kútiku s detským ihriskom. Na chate pri lanovke sme si dali obed, ktorý nám uvarili a naservírovali Slováci, a potom sme už utekali pred dlho očakávaným dažďom do bezpečia nášho apartmánu v Brande.
