Jedným z mála miest, na ktoré sa v slovenských horách vraciam sú Jánošikove diery pri Terchovej. V zime som tam však nikdy nebola a tak keď som v piatok úspešne kúpila mačky pre seba aj pre Janina, voľba na víkendovú túru bola jasná.
Terén bol pekne prešľapaný, a aj napriek tomu, že na viacerých úsekoch chodníkov bol ľad, s mačkami to problém nebol. Neboli tu ani davy ľudí, ako sme sa obávali vzhľadom na to, že sme sa sem vybrali v nedeľu.
Parkovisko pred hotelom Diery bolo obsadené do posledného miesta, no väčšina turistov zvolila len nenáročnejšiu prechádzku Dolnými dierami do Koliby na Podžiari a nazad. Tí, ktorí išli len v teniskách či klasických zimných topánkach, mali aj v tomto ľahkom úseku slušný problém nezletieť na vrstvách ľadu do potoka.
My sme spočiatku nasledovali modrú turistickú značku, ale oddelili sme sa od nej a zabočili sme na žltú, vedúcu krátkymi Novými dierami. Užívali sme si samotu a vychutnávali divadlo, ktoré nám pripravil ľad a mrznúca voda.
Mačky sme na nohách mali obaja prvý raz. Nevedeli sme, čo od nich čakať, na čo sa pripraviť a či budú ako zimná výbava dostatočné. Príjemne prekvapili. Nebolo miesto, kde by sa nám šmyklo alebo kde by sme cítili neistotu v ďalšom kroku.
Reťazami istené úseky sa mi vďaka turistickým mačkám zdali dokonca bezpečnejšie a ľahšie schodné ako keď sme tu boli v lete či na jeseň – bez snehu, ľadu a „návlekov“ na topánky.
Janino si svoju prvú skúsenosť s ostrými hrotmi na podošve topánok neuveriteľne užíval. Miluje chodiť so mnou do hôr, ale takto spokojného a „vyštekleného“ som ho nezažila už dávno. Vraj takto musíme chodiť častejšie.
