Národný park Gesäuse je charakteristický strmými skalnatými úbočiami, týčiacimi sa priamo z brehov rieky Enns a v Rakúsku nenájdete iné miesto, na ktorom by bolo viac endemických druhov ako práve tu. Hory sú tvorené vápencom, čo u mňa túto lokalitu radí hneď za Hochschwab s jeho krasovými závrtmi, priepasťami a úzkymi roklinkami.
Na výstup na Hochtor (2369 m) čoby najvyššiu ihlu národného parku si zatiaľ netrúfam. Terén je podľa fotiek a videí z internetu náročný a oboch trasách a aj keď všetci svorne tvrdia, že nie je potrebná feratová výstroj, radšej si najskôr všetko obzriem z úctyhodnej vzdialenosti z chaty Hesshütte (1699 m) a z oproti stojaceho Hochzinödlu (2191 m).
Aj keď píšem, že ide o jednoduchšiu dvojdňovku v NP Gesäuse, nie je vhodná pre malé deti. Väčšie deti ju dokážu absolvovať, ak majú predchádzajúce skúsenosti napríklad zo Slovenského raja a sú fyzicky zdatné. Najnáročnejším úsekom je zaistená cesta okolo vodopádu s názvom Wasserfallweg. Ide o najstaršiu zaistenú trasu v národnom parku (koniec devätnásteho storočia) a okrem iného sa na nej nachádzajú dva dlh rebríky – jeden o výške 15 m a druhý o výške 20 m, oba v sklone 70°.
Prechod na chatu Hesshütte (1699 m)
Hochzinödl (2191 m)
Vystúpať na vrchol od chaty trvá približne jeden a pol hodiny. Návratová trasa k parkovisku celý výlet značne predlžuje, pretože ísť nazad výstupovou cestou k chate sa vzhľadom na zaistený úsek neodporúča. Je preto potrebné pokračovať ďalej po trase č. 662, z nej zostúpiť prudkým kopcom do Sulzkar a pokračovať v zostupe cez Hartelsgraben. Trasa končí na neplatenom parkovisku pri hlavnej ceste a k parkovisku Kmmerbrucke sa vrátiť popri hlavnej asfaltovej ceste 2.7km.
