Lyžiarske stredisko a rodinný park v jednom sa nachádza takmer na začiatku doliny Ahrntal na severe Talianska. Spodnú stanicu lanovky nájdete pri hlavnej ceste v dedinke Cadipietra. Parkovanie je zadarmo priamo dole alebo popri ceste. Aj napriek veľkej kapacite odporúčam prísť skoro ráno, pretože toto miesto sa u rodín s deťmi teší veľkej obľube. Lanovka premáva v lete (21. 5. – 23. 10.) do výšky 1600 m od 8.30 do 12.20 a od 13.00 do 17.15 h. Cena lístka za dospelého bola v roku 2022 24,- €, dieťa vo veku 8 – 16 rokov platí 14,- €. Lístky sa dajú zakúpiť priamo v okienku, v dvoch samoobslužných automatoch (angličtina, nemčina, taliančina) alebo online (pozor – hore si treba zvoliť, aký druh lístku chcete – aby ste si náhodou nekúpili skipass ak chcete len jazdu hore a dole, alebo naopak).
Po tom, čo si v apres ski Kristallalm vypijeme kapučínko, vyberáme sa s Janinom hľadať to, čo je na mapke areálu označené ako vodný svet. Od vrchnej stanice lanovky ani od apres ski ho nevidieť, mal by byť „ukrytý“ v maličkej dolinke pod nami. Stačí pár metrov a na dohľad máme nielen malý potok s atrakciami pre deti, ale aj dinoland. Kým môj syn šantí pri vode, vytvára priehrady, púšťa vodný mlyn a pumpuje do výšky vodu, ktorá vychádza z úst veľkej drevenej žaby, vychutnávam si nádherné výhľady na Schwarzenstein (3369 m), Floitenspitze (3195 m), Groβer Lӧffler (3378 m), Wollbachspitze (3209 m) a mnohé ďalšie trojtisícovky oproti sebe, ktoré tvoria hranice medzi Talianskom a Rakúskom.
S pribúdajúcim časom a zvyšujúcou sa teplotou vzduchu sa oblasť začína plniť. Ako poznám svojho syna, ktorý sa najradšej hrá sám, je mi jasné, že tu dlho nepobudneme. Premýšľam, či by sme nevyliezli aspoň k jazeru Klaussee alebo na Rauchkogel (2653 m) a nenaobedovali sa na niektorej chate. Pohľad mi skĺzne na krpcove nohy a všetky nápady na turistiku z mojej hlavy odplávajú rovnako rýchlo ako voda v potoku. Janík sa išiel v prvom rade „džabať“ vo vode, preto má obuté šľapky. Ku jazeru síce vedie pohodlná široká štrková cesta, ktorá končí až pri najvyššej stanici lanovky premávajúcej len v zime, ale aj tak to nie je obuv, v ktorej by som ho chcela hnať do kopca a potom z kopca.
Okolo 11.30 h mierime ku Kristallalm a k lanovke, z ktorej v skupinách vystupujú ďalšie a ďalšie rodiny s deťmi. Cestou dole sa dohadujeme, čo ďalej. Navrhujem Nevesstausee, moje dieťa návrat do hotela s vidinou tabletu až do večera. V momente, ako sa odo mňa dozvie, že aj keby sme sa vrátili do hotela, tablet si skôr ako o šiestej nepustí, mení názor. Ide sa k vodnej nádrži.
