Keď plánujeme opakovanú návštevu Dobšinskej ľadovej jaskyne, Janko prichádza s nápadom urobiť si od nej výlet a k autu sa vrátiť zaujímavým okruhom cez menej známu a nie veľmi frekventovanú roklinku Tiesňavy a cez Stratenský kaňon.
Trasa
Dobšinská ľadová jaskyňa parkovisko – Dobšinská ľadová jaskyňa – Pod Hanesovou II – Tiesňavy – Stratená – Stratenský kaňon – Dobšinská ľadová jaskyňa parkovisko
Pred areálom jaskyne je malá nenápadná odbočka do prava, značená modrou šípkou na jednom zo stromov. (Do prava v smere od jaskyne).
Za ňou nasleduje pomerne nudné stúpanie ponad jaskyňu až na Hanesovú, odkiaľ sa klesá na čistinku pod vrchom Duča (1141 m).
Odtiaľto treba byť pozorný, lebo chodník nie je veľmi dobre vyznačený a občas to, čo vyzerá ako pokračovanie v skutočnosti pokračovaním nie je. Prechádzame čistinkou, vysokými kríkmi s malinčím, pasieme sa na sladkých zrelých malinách a užívame si túto časť Slovenského raja takmer nerušení inými turistami.
V prudkom klesaní na rázcestie s názvom Hanesová II prechádzame okolo tzv. Zelenej jaskyne, ktorá sa nachádza na juhovýchodnom svahu hrebeňa Duče. Táto verejnosti voľne prístupná 31 m dlh jaskyňa je prírodnou pamiatkou, ktorá vznikla ako starý ponor potoka v Tiesňave. Ten sa neskôr rozšíril mrazovým zvetrávaním.
Pod jaskyňu naberá sklon kopca na intenzite a my máme čo robiť, aby sme sa doslova nešmýkali po zadkoch. Na šťastie sa nám na začiatok Tiesňav darí prísť bez jedinej ujmy na zdraví. V tráve zdravíme skokana hnedého a pokračujeme po modrej turistickej značke.
Chodník vedie popri potoku a na viacerých miestach je zavalený popadanými stromami. Tie sú len tak ledabolo prepílené, aby bol možný priechod, ale ostávajú na svojom mieste. Kolobeh prírody nezastaví ani človek svojou činnosťou a pre mňa ako ekológa je príjemné vidieť, že v tiesňavách Slovenského raja ostáva drevo tam, kde ho príroda potrebuje mať.
Malý úsek cesty vedie po starom moste a pár drevených rebríkoch, ale z nich sa opäť vraciame na pevnú zem a pokračujeme ďalej.
Pred dedinou Stratená sa predierame vysokou bujnou vegetáciou a tešíme sa na teplé jedlo.
Dobre najedení sa pri hlavnej ceste napájame na červenú turistickú značku, ktorá kopíruje asfaltku aj za obcou. Odpája sa od nej len na chvíľu pred Stratenským tunelom.
Vchádzame to Stratenského kaňonu, ktorý až do roku 1971 slúžil pre autodopravu. Tento náročný a úzky úsek cesty bol v tej dobe nahradený Stratenským tunelom o dĺžke 326 m.
Za Stratenským kaňonom sa naďalej držíme červenej značky, ktorá opäť vedie popri ceste. Po pár minútach sa od nej odkláňame, prechádzame kamenným priechodom popod železničnú trať a vchádzame do lesa.
Čaká nás krátke stúpanie do kopca pod Krivian (980 m) a potom opäť klesanie. Od horárne sa znova pripájame k asfaltovej ceste, ale to už máme parkoviská pod jaskyňou na dohľad.
