Cestou na chorvátsku Istriu sme sa koncom leta 2016 zastavili u známych v Spittal an der Drau. Vedomie „ideme do hôr“ mi bohato stačilo a nerobila som si žiadnu väčšiu prípravu. Však čo už asi tak stihneme počas toho jedného voľného dňa, ktorý tam budeme mať. Nakoniec som dobre urobila, lebo vedieť vopred, že budeme kúsok od Heiligenblutu, asi by som si zopakovala výlet na Grossglockner Hochalpenstrasse a vynechala by som mne vtedy neznáme krásy regiónu. Okrem iného medzi ne patrí aj roklina Raggaslucht.
Sadáme do auta a vydávame sa smerom na Mallnitz. V Obervellachu sa však držíme vľavo a odbočku na Mallnitz a Bad Gastein nechávame za sebou. Po pár kilometroch prichádzame na parkovisko pod dedinou Schmelzhutten a čakáme, až sa Janík zobudí. Stále sa pohrávam s myšlienkou pokračovať do Heiligenblutu, ale v momente, keď by som hádam aj znova naštartovala, sa na mňa moje dieťa usmeje a pýta sa, kedy už budeme v rokline. Grossglockner Hochalpenstrasse sa definitívne odsúva do kategórie „neskôr“. Neprekáža, však už som tam bola.
Vydávame sa teda miernym stúpaním pomedzi rodinné domčeky k drevenici, kde sa predávajú lístky. Platíme vstupné a pokračujeme lesnou cestičkou ku vstupu do rokliny. Zvyknutí na rakúsku úpravu turistických trás vieme, že nás čaká príjemná prechádzka po drevených lávkach a schodíkoch. Žiadne „nájdi si vlastnú cestu“ ako v našom Slovenskom raji. No aj riadená rakúska turistika má svoje čaro.
Moji chlapi ma nechávajú ďaleko za sebou, aby som sa mohla vyblázniť s foťákom. Roklina je buď trochu zabudnutá, alebo máme šťastie a v piatky tu veľa turistov nebýva. Je takmer prázdna, a to aj napriek tomu, že sme prišli krátko popoludní.
Na jej konci vystúpam niekoľko výškových metrov po drevených schodoch k oddychovému miestu, kde ma čaká zvyšok výpravy. Drobec je uveličený a nadšený a do takýchto roklín chce chodiť každý deň.
