V Lienzi sa cestou z Felbertauerstrasse držíme smeru na Spittal an der Drau a potom na Winklern a Obervelach, aby sme sa k mestečku Spittal dostali severnou trasou. Tu mierne blúdime, no nakoniec sa nám podarí dostať na diaľnicu smerujúcu do Salzburgu. V Gmunde z nej schádzame a údolím Matlatal mierime k začiatku poslednej horskej cesty, ktorú chceme v tento októbrový víkend zdolať.
V osade Koschach nás už z diaľky zaujme vodopád Fallerfall Wasserfall a dúha, ktorá vzniká vďaka lámaniu sa slnka na padajúcej vode. Robíme si dlhšiu pauzu, z parkoviska k vodopádu a späť je to okolo veľkého detského ihriska Wassererlebnispark Maltatal zhruba pol hodinka. Spolu s nami z parkoviska odchádza partia štyroch mužov s výbavou na ferraty. Kým si fotíme vodopád, oni lezú ponad nás napravo od vodopádu postupne až hore.
Míňame mýtnicu, platíme 20,- € za auto a strácame signál. Keď prídeme k odbočke ku vodopádu Maralmfall, zastavuje nás semafor. Najskôr si myslíme, že sa pokazil, lebo „sekundy“ akosi stoja. Zastavuje za nami ďalšie auto, vystupuje z neho starší Rakúšan a Rasťo sa s ním dáva do reči. Sekundy nestoja. Sekundy sú minúty. A tak tu čakáme približne 20 minút, kým sa môžeme pohnúť ďalej. Pred nami je úsek s niekoľkými úzkymi tunelmi, v ktorých by sa dve autá oproti sebe neobišli.
Konečne sme na parkovisku. Po výjazde z tunela Felbertauerntunnel nám vodná nádrž so svojím okolím dych nevyráža, ale jednako je tu úchvatne. Turistických trás je tu ako húb po daždi a čo je výhodou, nachádza sa tu horský hotel, v ktorom sa dá ubytovať, aby človek mohol na tomto malebnom kúsku Zeme stráviť niekoľko dní.
Vzhľadom na čas sa len letmo poprechádzame v okolí parkoviska a hotela a prejdeme k chate Kӧlnbreinstϋberl a nazad. Archiemu sa tu páči a my jeho nadšenie zdieľame. Dobrá nálada ho opúšťa v momente, keď vidí, že musí znova nastúpiť do auta. Sú štyri popoludní a nás čaká ešte poriadne dlhá cesta nazad na Slovensko.
