Nedeľa nás víta krásnym počasím. Je poriadna zima, obloha je jasná a bez jediného obláčika. Hneď po raňajkách sa púšťame do realizácie môjho plánu prejsť na južnú stranu pohoria Vysoké Taury cez Felbertauernstrasse, a potom sa cez Spittal and der Drau a Katschberg vrátiť nazad do Bratislavy so zastávkou na Maltatal Hochalm Strasse.
Míňame dedinky medzi Kaprunom a Mittersillom, aby sme v Mittersille na kruhovej križovatke nechali civilizáciu chvíľu za sebou a pokochali sa vysokými alpskými štítmi. V údolí, ktorým preteká riečka Felberbach, som prvýkrát bola so synom asi pred tromi rokmi. Urobili sme si vtedy výlet k jazeru Hintersee, ale počasie nám veľmi neprialo. Všetko bolo síce úžasne zelené a z každého kopca na nás hučali vodopády, no pre nízku oblačnosť sme z okolia veľa nevideli.
Za betónovým tunelom, ktorý je na ceste postavený ako zábrana pred padajúcimi skalami, odbočujeme doprava na úzku miestnu cestu, ktorá vedie k jazeru. Dávame Archieho na vodítko a pomaly prechádzame parkoviskom a úzkou štrkovou cestičkou k vode. Tráva je pokrytá srieňom, malá dolinka je ešte ponorená do tieňa. Slnko osvetľuje len vrcholky hôr okolo nás. Od úst nám s každým slovkom uniká biela para. Ako sa rozhliadam okolo seba, pary uniká o niečo viac – ústa v úžase zabúdam zavrieť.
Napravo od seba mám Hochbirghӧhe (2758 m), Geieringhӧhe (2747 m), Bockastenhӧhe (2774 m) a Geiβkopf (2740 m). Z ich úbočí zurčí dolu do doliny niekoľko menších a väčších vodopádov. Pri pohľade na Brentling (2242 m) ľutujem, že nemáme ešte jeden deň navyše. Viem, že nad nami je niekoľko ďalších menších a väčších jazier, od ktorých sa dá vyštverať na Weinbichl (2556 m) a Hochgasser (2922 m). No ani na to nie je čas.
Archiemu primŕza zadok, a tak sa vraciame do auta. Ešte chvíľu hľadíme na vrcholky zaliate slnkom a dávame sa na zostup a návrat k hlavnej ceste. O pár minút sme na severnom konci tunela. Za tunelom platíme mýto a zastavujeme na odstavnom parkovisku. Pohľad na Vorderer Plattenkogel (2672 m), zasnežený vrchol Hinterer Plattenkogel (2741 m) a priľahlý Spitzkogel (2606 m) vyráža dych, hlavne ak sa na ne človek pozerá z nadmorskej výšky približne 1650 m a pod sebou vidí trávnaté údolie riečky Tauernbach.
Cesta dolinou do Lienzu je dlhšia ako Oravská Polhora, no vôbec nám to neprekáža. Archie drieme a na nás kilometer za kilometrom vykukujú spoza cesty ďalšie a ďalšie vrchy.