Horské jazerá Dürrensee (Lago di Landro) a Toblacher See (Lago di Dobbiaco) sa nachádzajú v severnej časti talianskych Dolomitov, v údolí Hӧhlensteintal (Val di Landro), ktoré je najčastejšie používanou príjazdovou cestou ku známej trojici ostrých skalnatých vrcholov Drei Zinnen (Tre Cime di Lavaredo). Aj my z Kasernu v Ahrntale (Vale Aurina) mierime pôvodne na spoplatnenú horskú cestu, ktorá vedie k chate Auronzohϋtte (Rifugio Auronzo), aby sme sa pokochali pohľadmi na tri skalné veže. Bohužiaľ, vyrážame neskoro a deväťdesiatkilometrová cesta nám trvá viac ako hodinu. Kým sa dostávame k odbočke k mýtnici, v strede cesty stojí veľká informačná tabuľa s nápisom, že parkovisko pri chate Auronzohϋtte je plné a cesta je uzavretá. Neostáva nám iné ako otočiť sa a nájsť si náhradný program. Do úvahy síce prichádza odparkovanie a jazda hore autobusom, ale viem, že Janíkovi by v ňom ostalo zle. Kto by však chcel, môže si potrebné informácie nájsť na www.drei-zinnen.info.
Dürrensee
Sme iba čo by kameňom dohodil od jazera Misurina. Popri vozovke je odparkované neuveriteľné množstvo áut, niektoré v doslova krkolomných a kaskadérskych polohách. Miestnym talianskym vodičom, pri pohľade na schopnosť odstaviť auto aj na nepredstaviteľnom mieste, patrí moja úprimná poklona. Po krátkej úvahe a zhodnotení situácie, aká asi bude pri jazere, sa s Janinom dohadujem, že ideme radšej nazad a vychutnáme si vodné plochy vzdialenejšie od blázinca.
Nasleduje niekoľkokilometrový úsek dole na križovatku, kde sa v hojnom počte pasú kravy. Autá z oboch smerov odbočujú na asfaltku, z ktorej sa snažíme dostať, nemám preto ani najmenší problém zaradiť sa.
Zhruba po kilometri prichádzam na parkovisko vedľa jazera DϋrrenSee, v aute sa obaja prezliekame do ľahších odevov a vydávame sa hľadať parkovací automat. Na ňom si najskôr volím anglické menu a potom vyťukávam čas, na ktorý chcem poplatok zaplatiť. Parkovné cvakám kartou a vraciam sa nazad, aby som si lístok strčila za okno.
Spolu s Toblacher See a Pragser Wild See (Lago di Braies) patrí DϋrrenSee medzi najväčšie prírodné jazerá v oblasti Alta Pusteria. Aj keď leží vo výške 1400 m, voda v ňom je pomerne teplá a v lete ho turisti využívajú nielen ako východzí bod na túry, ale aj na osvieženie.
Jazero samo o sebe nie je veľké a prechádzka okolo neho človeku bez zastávok nezaberie pohodlným tempom viac ako hodinu. Ponúka však nádherné výhľady na skupinu Cristallo v Ampezzo Dolomites a slúži ako štartovacie miesto pre množstvo náročnejších aj menej náročných túr.
Toblacher See
Jazero sa nachádza vo výške 1259 m niekoľko kilometrov severne od DϋrrenSee. V súčasnosti je napájané riečkou Rienz, ktorá z neho vodu zároveň odvádza, no v minulosti doň pritekala voda aj z okolitých horských masívov, keď sa na jar topil sneh. Na južnom konci jazera sa v dôsledku toho vytvorila mokraď, existujúca dodnes. Je jednou z mála v súčasnosti sa vyskytujúcich mokradí v Alpách.
Pri jazere je veľké parkovisko s parkovacím automatom. V čase nášho príchodu je beznádejne plné. Autá parkujú popri hlavnej ceste. Po chvíli váhania sa k nim pridávame tiež a keďže poplatok za parkovanie sa vzťahuje len na plne obsadené parkovisko, neplatíme nič.
Cez les zostupujeme k chodníku okolo jazera, ktorý sa v tejto časti uberá okolo spomínaných mokradí. Ideme najskôr vychodenou cestičkou popri plote, no potok nás prinúti vrátiť sa pomedzi nízke stromy nazad na oficiálnu trasu. Na nej sa nachádza celkovo jedenásť informačných tabúľ, ktoré boli osadené v roku 2000 pracovníkmi Úradu pre prírodné pamiatky.
Sú v taliančine a nemčine, takže im veľa času nevenujeme. Približne o hodinku sme v reštaurácii na severnom brehu jazera. Jej terasa je postavená na drevených koloch priamo nad vodou a od krajných stolov je nádherný výhľad na Nasswand / Croda Bagnata (2254 m), Hundstall (2255 m) a Ebenkofel / Dosso Piano (2463 m).
